Nasleduje ďalší recept na zdravú chuťovečku. Tentoraz na slano.
Na 1 veľký plech
150g zemiakov uvarených v šupke
150g bryndze
150 g masla
150g hladkej múky celozrnnej pšeničnej (alebo obyčajnej)
1 žĺtok + bielok na potretie
štipku soli
drvenú rascu, mletú červenú papriku, sezam a ľanové semienka na posypanie
Uvarené zemiaky ošúpeme a postrúhame. Primiešame bryndzu, preosiatu múku, zmäknuté maslo, žĺtok a štipku soli. Vypracujeme vláčne cesto. Na pomúčenej doske z cesta vyvaľkáme plát hrubý asi 1cm, potrieme ho bielkom a posypeme rascou zmiešanou s mletou paprikou alebo sezamom, či ľanom.
Ostrôžkou alebo ostrým nožom pokrájame na pásiky široké asi 1,5 cm a dlhé asi 5cm. Poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a vložíme do vyhriatej rúry. Pri teplote 200°C pečieme dozlatista asi 10 – 15 min. Ak chceme chrumkavejšiu verziu, necháme v rúre dlhšie, ale na nižšej teplote (100°C).
Pamätám si, bola to jedna nedeľa, čo som zostala v Bratislave a prišiel ku mne Ondrej. Vonku bolo sychravo a my sme sedeli v mojej izbe a hrali karty. Spoločnosť nám neodmyslitelne robilo jedlo a boli to práve tieto slané paličky a sladké lekvárové sušienky. Chvíle takej pohody nebývajú v živote často.
Recept som našla v mojej „Enciclopedia della cucina italiana“, ktorú som si vyžobronila do daru voľakedy ešte veľmi dávno, za čias môjho dobrodružného pobytu v Catanii. Bola v zľave za 10 eur a myslím, že to bola, ako moja prvá naozajstná seriózna kuchárka, veľmi dobrá investícia (všimnite si aká je hrubá! Má 400 strán).
Čo sa mi na nej páči je, že recepty sú rozdelené podľa jednotlivých zemepisných oblastí Talianska od severu po juh. Už tu jeden výtvor z tejto knihy uverejnený mám a to je baklažánové rizoto.
Naposledy ma však zaujal receptík zo stredného Talianska a to svojou jednoduchosťou. Podobá sa trošku na linecké cesto, ale ja som si ho prispôsobila na zdravšiu verziu.
Maslo vyšľaháme na krém, prišľaháme cukor, vajíčka, likér a citrónovú kôru. Vmiešame preosiatu múku, ovsené vločky a štipku soli. Miesime až kým cesto nie je hladké. V prípade, že je príliš riedke, primiešame ešte vločky, ak naopak husté, mlieko alebo trochu vody.
Rúru predhrejeme na 180°C, plech vymastíme a vysypeme múkou alebo vystelieme papierom na pečenie, ak máme teflónový, tak netreba nič dávať. Z cesta „odždibneme“ vždy malú guľôčku, ktorú sploštíme dnom pohára a ukladáme na plech. Lyžičkou alebo prstom v strede každého kolieska vytvoríme jamku, do ktorej šupneme lekvár podľa chuti a na vrch oriešok. Pečieme cca 20 min kym keksíky nestuhnú. treba rátať s tým, že aj po vybratí z rúry trošku uschnú a stvrdnú, takže radšej skôr ako neskoro :-)
Originál recept bol bez vločiek, s väčším množstvom cukru - 230g, masla - 200g a vajec - 3, ale ja som tieto dávky znížila, aby sušienky neboli príliš kalorické.
Koláčiky vydržia skladované pomerne dlho. Ale určite sa minú skôr, ako by sa mohli pokaziť :-)
Bolo to ešte minulý týždeň, keď... - Ondrej spravil autoškolu! Konečne! Gratulujeme a prajeme veľa šťastných kilometrov! Tak nejak pri tej príležitosti (bolo to už asi týždeň po skúškach) ma pozval na večeru. Servírovala sa kuracie soté na zeleninke vo woku s ryžou. - Ondrej odo mňa dostal knihu o varení vo woku. Keďže si ho kúpil len nedávno a je z neho celý nadšený, prvý, na koho som si pri náhodnej návšteve kníhkupectva (hoci tie moje náhodné sa vždy zmenia na osudové, pretože nikdy neodídem bez knihy) a ešte náhodnejšom precitnutí v sekcii kuchárske knihy, spomenula, bol práve on. Mali ste vidieť tú radosť! Len teraz má záväzok. Bude mi musieť z krásnej knižočky aj variť. - Ondrej mi kúpil objektív na foťák, ktorý mi posunul! Wueeeeeeeeeeeeeeej!!! Naša úroveň sa teraz o niekoľko stupňov zlepší priatelia a presvedčiť Vás o tom môže moja prvá vlastnoručná fotografia, tú česť byť fotografickou premiérou mali Cantuccini. - Ondrej dostal zákusok. Áno, boli to tie už spomínané cantuccini. A boli prekvapením! A vydareným! Maximálnym zadosťučinením mi bolo aj Ondrejove odhalenie, že po takom niečom túžil celý život. Takže musím povedať, že sme teraz asi už úplne mentálne prepojení...trošku dlhšie mi to síce trvalo, ale lepšie neskoro ako nikdy ;-)
Cantuccini
Ako inak, inšpiráciou mi bol už tradične geniálny Emanuele!
na 1 veľký plech
2 vajcia
250g kryštálového cukru
125g lúpaných mandlí
125g nelúpaných mandlí
125g lieskových orechov
250g hladkej múky
½ prášku do pečiva
citrónová kôra
Vajcia vyšľaháme s cukrom a citrónovou kôrou, pridáme mandle a orechy, prášok do pečiva a preosiatu múku. Zo zmesi vypracujeme cesto, na plechu s papierom na pečenie vytvoríme z cesta 2 rovnaké valčeky, ktoré potrieme rozšľahaným vajíčkom a pečieme v predhriatej rúre na 180°C asi 25 – 30 min. Ešte za tepla nakrájame na rovnako široké prúžky a necháme vychladnúť. Najlepšie chutia ako zákusok namáčané do Vinsanto alebo do nejakého iného sladkého dezertného vína. Vzhľadom na to, že sú dosť pórovité, veľmi dobre nasakujú tekutinu. Dobré sú aj s amarettom, ako sme si ho dali my. Mňam!
Ja som použila namiesto nelúpaných mandlí, ktoré som doma nemala, klasické vlašské orechy a navyše som to celkovo asi s orechmi prehnala. Môj výsledok bol teda trochu iný, ako by mal byť a moje cantuccini sa pri porovnávaní s fotkami a s tým, čo mi utkvelo v pamäti pri potulkách Talianskom, približovali len ako veľmi vzdialený bratranec. Preto som robila ešte ďalšie prieskumy na internete a našla som jeden recept, ktorý sa mi viac pozdáva. Niekedy ho vyskúšam a ak bude výsledok lepší ako teraz, podelím sa s vami ;-)
Naša mama neľúbi bryndzu. Zázrak bol už to, že vďaka donucovacím metódam mojej sestry, ktorá pravidelne nosí z Talianska syry, si dá nejaký ten kúsok. Myslím, že zlom nastal keď si zlomila ruku. Sestra ju strašila a hrozila jej, že potrebuje vápnik, lebo ako inak sa jej potom kosti dobre zahoja???! A tak mama začala jesť syry. No a dnes si ich dokonca aj sama naservíruje alebo ich pred telkou mlsáme spolu.
...na bryndzu sme ju však ešte stále nenaučili....a čo naša mama neľúbi, to sa doma nerobí. Preto, aj keď u našich varievam málokedy, som sa rozhodla, že trochu ulahodím ocovi (ten na rozdiel od mamy syry miluje). No a aj si trikrát dokladal, takže takto spätne ulahodil on mne :-)
Pre 4 osoby
4 veľké zemiaky
hladká múka
soľ
200g bryndze
1 kelímok kyslej smotany
slanina podľa chuti
Zemiaky ošúpeme a nastrúhame na drobno. Prisýpame hladkú múku tak, aby nám vznikla hustejšia kaša. Osolíme. Kúsky cesta hádžeme do osolenej vriacej vody buď nožíkom z drevenej dosky alebo pretláčame lopatkou cez sitko na výrobu halušiek. Varíme cca 3 – 5 min, sitkom vyberáme. Bryndzu zarobíme so smotanou na želateľnú konzistenciu a chuť, zmiešame s haluškami a posypeme usmaženou slaninkou.
Heuréka! Podarilo sa mi uvariť ryžu! Konečne som na to prišla! Bola to šťastná náhoda, že sa práve počas môjho neviemkoľkého pokusu o nemožné nachádzala v kuchyni spolubývajúca Miška. Hoci je mladšia odo mňa, má omnoho viac kulinárskych skúseností, je totiž vydatá a býva s manželom u svokrovcov a svokra nevarí :-). Klasicky som hromžila nad tým, koľko som zasa dala do tej ryže vývaru a pritom mi prihorela! A ešte k tomu aj na teflónovej panvici! Skúsená gazdinka mi prezradila, že ryža by sa mala variť na elektrickej platni a nie na plynáku, lebo inak v strede hrnca prihorí a na okrajoch zostane nedovarená. Marilo sa mi, že som aj u nás videla pobehovať niečo ako liatinovú platňu, ktorá by celý problém vyriešila. Tak som prekutrala naše tajné sporákové zákutia a našla som!!! Ryžu som pekne dovarila na nej a...PODARILA SA! A Dana už bude vedieť uvariť aj rizoto bez toho, aby mu najprv vynadala (aj keď v tomto bolo trochu cítiť zhoreninu, ale nabudúce to už bude tip top!).
Pre 2 osoby
pol cibule
olivový olej
cca 250g šampiňónov
3/4 hrnčeka ryže
pol litra zeleninového vývaru
Na olivovom oleji upražíme do sklovita cibuľku nakrájanú na drobno. Pridáme nakrájané šampiňóny a necháme ich na miernom ohni zmäknúť. Prisypeme ryžu, ktorú miešame kým nie je sklovitá. Následne zalejeme teplým vývarom a necháme variť na miernom ohni do mäkka.
V panvici na rozohriatom olivovom oleji opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu a cesnak. Zalejeme paradajkovým pretlakom, môžeme pridať trochu vody, ak je príliš hustý. Dochutíme bylinkami, soľou a necháme asi 15 min variť. Medzitým si uvaríme cestoviny na tvrdšie ako al dente a vodu zlejeme. V hrnci, kde sme varili cestoviny, tieto zmiešame s uvareným pretlakom. Do jenskej misy potom vrstvíme cestoviny na striedačku s kúskami mozzarelly. Je dôležité mozzarellu nevmiešať do cestovín vopred, ale ňou cestoviny posýpať, lebo inak by sa nám syr vplyvom tepla začal roztápať a vtedy sa jeho jednotlivé kúsky pozliepajú do jednej guče. Povrch posypeme parmezánom a dáme zapiecť na 30 – 45 min do rúry na 180°C.
Musím sa priznať, isto ste si aj sami všimli, že som začala moje kulinárske zdieľanie s internetovou verejnosťou akosi zanedbávať. Ani nie, že by som prestala variť, to nie, aj si každý výtvor vždy starostlivo fotozdokumentujem, ale čo ja viem, asi ma prestáva baviť písať. Navyše mám pocit, že mi chýba inšpirácia pre tú správnu iskru a vtip tak potrebné pre príjemné čítanie. No a keď sa k tomu pridá vedomie, že tento blog číta jedna, nanajvýš dve osoby :-) nečudo, že márne hľadám aj motiváciu. A tak lovím v minulosti a pripomeniem si pochvaly môjho trula za dobre odvedenú v prácu pri hrncoch a zaslúžené výhry na Vareche, potom si predstavujem budúcnosť a vidím sa ako "gazdziná" niekde v mojej záhrade s priateľmi na návšteve ako si oblizujú prsty a snažím sa hecovať :-)....alebo že by som napísala pani Keleovej – Vasilkovej, či by mi moje príspevky nechcela čestne otextovať? Vždy dychtivo čítam krásne komentáre mojej kamošky Viviany (aj keď ona nevie, že nimi sme) a obdivujem koľko a ako krásne toho vie napísať k jednému receptu, navyše má aj originálne a vtipné pero...a tak uvažujem, či skôr ako niečo trápne tliachať by nebolo lepšie recepty vešať len tak. Nasucho a bez komentára. Veď to, že mám možno nejaké predispozície a vášeň pre kuchyňu ešte neznamená, že musím byť spisovateľkou....hm...nie nie...ani to nie je ono... Napokon veď aj kulinárky si občas môžu dovoliť krízu, či štrajk...čo poviete? Iba dúfam, že ako každé zlé, aj toto moje trošku menej pozitívne obdobie pominie. A ja vidím, že je to na dobrej ceste. Už len preto, že som si zasa sadla k blogu a píšem. Takže, aby som dobehla zameškané, postupne uverejním všetky recepty, ktoré sa mi za posledný čas podarilo zrealizovať. Začneme pekne po poriadku. Polievkou.
V hrnci rozohrejeme olivový olej, na ňom opražíme do sklovita cibuľku spolu s cesnakom. Pridáme nakrájané huby, pražíme asi 10 min, pokiaľ nezmäknú a zalejeme bujónom uvareným v litri vody a varíme cca 20 min až polhodinu. Ja som objavila jednu veľmi chutnú verziu zeleninového bujónu s olivovým olejom od Vitany a musím povedať, že pri čítaní obsahu som zostala veľmi prekvapená, nakoľko som nenašla žiadne E-čka! Hoci doteraz som mala voči bujónom mierny dešpekt, myslím, že po tomto objave budem trošku zmierlivejšia :-)
Včera som bola u trula na grilovačke. Znamenité mäsko s nezameniteľným vínkom (kto by bol povedal, že maďarské chutí tak dobre???). No a keďže rada pri takýchto akciách prikladám ruku k dielu, podujala som sa upiecť jeden rýchly koláčik, ktorý som objavila na Vareche. Je rýchly, jednoduchý a veľmi chutný. A dá sa obmieňať podľa chuti a fantázie.
Jablká nahrubo nastrúhame a zmiešame so škoricovým cukrom. Ak by boli málo kyslé, treba pridať šťavu z citróna alebo kyselinu citrónovú. Nesmieme ich vyžmýkať.Všetky sypké suroviny spolu zamiešame, pridáme olej, mlieko a vajcia. Ak by bolo cesto husté, je možné ho zriediť ešte pridaním trošky mlieka. Cesto musí byť riedke.Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech, postupne na cesto dávame jablká v súvislej vrstve po celom plechu. Posypeme maslovou posýpkou a posekanými mandľami.
Maslovú posýpku pripravíme z 1/2 rozpusteného masla, do ktorého nasypeme polohrubú múku a kryštálový cukor tak, aby zmes bola sypká.
Plech dáme do rúry vyhriatej na 180 °C, pečieme bez otvárania rúry 1/2 hodiny. Množstvo vystačí na 1 malý pliešik (polovica bežnej veľkosti).
...som strávila v Prešove. Bolo to spontánne rozhodnutie na poslednú chvíľu vzhľadom na to, že bohužiaľ sú medzi nami aj osoby, ktoré nedodržia slovo, za ktorým si „stoja“ niekoľko týždňov... Hoci najprv to vyzerala skôr taká z núdze cnosť, nakoniec sa ukázalo, že lepšie som ten Silvester naozaj stráviť nemohla. A preto mi nezostáva nič iné len sa veľmi pekne poďakovať môjmu trulovi a jeho Katke! No a aké bolo naše silvestrovské menu? Tam kde je Dora, aké, ak nie talianske? K rôznym jednohubkám, s ktorými sa Katka teda pekne potrápila a ktoré išli na dračku som prispela mojimi grissini con prosciutto a ako hlavný chod sme mali lasagne alla bolognese. Ja som sa pri príprave lasagní nechala inšpirovať kuchárom Emanuelom, ktorého kulinárske výčiny mám pod dohľadom. Avšak pri tomto recepte som nesledovala striktne jeho postup, pretože je dosť zdĺhavý a pracný. Tomu, kto by si lasagne chcel pripraviť podľa tradičného receptu, vrelo odporúčam tento odkaz. Kto je za jednoduchšiu verziu, prosím...
Príspevky
