Mám rada orechové koláče. A najviac také, kde môžem tie orechy chrumkať. Či už sú to vlašské, lieskové alebo píniové…
Koláčik, ktorý vám predstavím dnes som si “ukradla” z blogu “Čokoládové noty” veľmi šikovnej talianskej blogerky.
S malými obmenami som potom zrealizovala to, na čo som sa chystala už dávnejšie a čo ma čakalo v šuplíku.
Dokonca som piekla u našich doma. Na tom by nebolo síce nič zvláštne, ale u nás to fungovalo vždy tak, že deti upratovali a varenie, či pečenie bolo výsostným právom mojej mamy. Keď jej niekto vstúpil do kuchyne so zámerom variť, či piecť, hneď znervóznela a najradšej by všetko urobila sama. Myslím, že je pre ňu utrpením pozerať sa na niekoho ako varí a nemôcť to urobiť po svojom. Preto som si našla vzťah ku kuchyni až keď som prvýkrát odišla z domu na dlhšie a potrebovala som sa nejak živiť. Potom som zistila, že najlepšie je prikradnúť sa, keď je mama v obývačke zaujatá filmom a len občas pribehnúť niečo konzultovať. Tak nevidí ani to, keď som grambľavá ani to koľko riadnu zašpiním (niekedy mám pocit, že je schopná navariť 3 chodové menu ušpiniac jeden hrniec). No a myslím, že najviac sa upokojila, keď ma začali oceňovať aj na vareche a keď som sem – tam nejaký výtvor priniesla aj domov.
Nakoniec z toho vyšla najhoršie moja najstaršia sestra, hoci matka rodiny, chúďa, bola obvinená, že nevie nič variť a že si má brať príklad zo mňa (moja mama je držka!).
A tak, ako som spomínala, som sa dostala k rúre, tentoraz s tým rozdielom, že mama nebola v obývačke, ale mimo domu. Vzduch je čistý, ideme na to!
Koláčik, ktorý vám predstavím dnes som si “ukradla” z blogu “Čokoládové noty” veľmi šikovnej talianskej blogerky.
S malými obmenami som potom zrealizovala to, na čo som sa chystala už dávnejšie a čo ma čakalo v šuplíku.
Dokonca som piekla u našich doma. Na tom by nebolo síce nič zvláštne, ale u nás to fungovalo vždy tak, že deti upratovali a varenie, či pečenie bolo výsostným právom mojej mamy. Keď jej niekto vstúpil do kuchyne so zámerom variť, či piecť, hneď znervóznela a najradšej by všetko urobila sama. Myslím, že je pre ňu utrpením pozerať sa na niekoho ako varí a nemôcť to urobiť po svojom. Preto som si našla vzťah ku kuchyni až keď som prvýkrát odišla z domu na dlhšie a potrebovala som sa nejak živiť. Potom som zistila, že najlepšie je prikradnúť sa, keď je mama v obývačke zaujatá filmom a len občas pribehnúť niečo konzultovať. Tak nevidí ani to, keď som grambľavá ani to koľko riadnu zašpiním (niekedy mám pocit, že je schopná navariť 3 chodové menu ušpiniac jeden hrniec). No a myslím, že najviac sa upokojila, keď ma začali oceňovať aj na vareche a keď som sem – tam nejaký výtvor priniesla aj domov.
Nakoniec z toho vyšla najhoršie moja najstaršia sestra, hoci matka rodiny, chúďa, bola obvinená, že nevie nič variť a že si má brať príklad zo mňa (moja mama je držka!).
A tak, ako som spomínala, som sa dostala k rúre, tentoraz s tým rozdielom, že mama nebola v obývačke, ale mimo domu. Vzduch je čistý, ideme na to!
25 cm tortová forma s otvárateľným obvodom
Linecké cesto
• múka 200g
• maslo 100g
• práškový cukor 50g
• žĺtko 2ks
• štipka soli
Piškótové cesto
• maslo 50g
• múka 50g
• prášok do pečiva 1 zarovnaná čl
• cukor 60g
• biela čokoláda 100g
• vajce 2ks
• citrónová šťava 1PL
A ešte:
• džem podľa chuti, ja som dala omylom čučoriedkový, ale hodil by sa mi tam ríbezľový alebo pomarančový, každopádne hocijaký kyslý, nakoľko cesto je dosť sladké
• sekané vlašské orechy podľa potreby
• sekané vlašské orechy podľa potreby
Linecké cesto:
Preosejeme múku, pridáme maslo nakrájané na kúsky a miesime (buď rukami alebo ja som použila šľahač), až kým nedosiahneme konzistenciu posýpky. Vtedy pridáme cukor, žĺtka a štipku soli. Keď je cesto husté domiesime ešte rukami do hladkej hmoty. Ak by bolo príliš suché, pridáme vodu. Zabalíme do sáčika a uložíme na hodinu do chladničky.
Piškótové cesto:
Roztopíme si čokoládu a necháme vychladnúť na vlažno.
V miske vyšľaháme žĺtka s 2 lyžicami horúcej vody a 40g cukru až kým zmes nenarastie a nevybledne. Pridáme čokoládu a dobre premiešame. Následne do zmesi preosejeme múku s práškom do pečiva. Vyšľaháme bielka s lyžicou citrónovej šťavy a zbytkom cukru (ten pridávame keď sú bielky už napoly vyšľahané) zapracujúc ho jemne, aby nám sneh nespadol.
Tortovú formu si vystelieme papierom na pečenie. Lístkové cesto utľapkáme na dno a steny formy (mne vyšlo na steny dosť nízko, ale to nevadí, keď ho bude piškótové cesto presahovať, je dosť pevné a drží). Cesto poprepichujeme vidličkou, natrieme džemom a vylejeme naň piškótové cesto, posypeme nasekanými vlašskými orechmi a pečieme pri 180°C cca 40 min. Na konci, v prípade, že by vám torta na povrchu príliš tmavla, môžeme ju zakryť alobalom.
V miske vyšľaháme žĺtka s 2 lyžicami horúcej vody a 40g cukru až kým zmes nenarastie a nevybledne. Pridáme čokoládu a dobre premiešame. Následne do zmesi preosejeme múku s práškom do pečiva. Vyšľaháme bielka s lyžicou citrónovej šťavy a zbytkom cukru (ten pridávame keď sú bielky už napoly vyšľahané) zapracujúc ho jemne, aby nám sneh nespadol.
Tortovú formu si vystelieme papierom na pečenie. Lístkové cesto utľapkáme na dno a steny formy (mne vyšlo na steny dosť nízko, ale to nevadí, keď ho bude piškótové cesto presahovať, je dosť pevné a drží). Cesto poprepichujeme vidličkou, natrieme džemom a vylejeme naň piškótové cesto, posypeme nasekanými vlašskými orechmi a pečieme pri 180°C cca 40 min. Na konci, v prípade, že by vám torta na povrchu príliš tmavla, môžeme ju zakryť alobalom.
Príspevky
