Milí moji, tak postupne, podľa intenzity reakcií, zisťujem, že vy sa radi dívate! Najviac sa vám páčia fotkové posty a to najmä tie, ktoré trochu zabŕdnu do zákulisia môjho varenia. Ale nečudujem sa, pretože ja som taká istá :-) Budem si musieť vstúpiť do svedomia a trochu častejšie vás obšťastňovať fotkami.
Dnes to bude tiež trošku viac ako len o recepte, aj keď téma je už trošku pasé. Bohužiaľ som ale doteraz nemala čas / chuť ju spracovať. A o čo pôjde? Slivky. Muselo raz na ne dôjsť, keďže kraj, kde žijem, teda oblasť okolo Myjavy a Brezovej pod Bradlom sa nazýva aj krajom slivkových samôt. Doteraz som sa nejak veľmi nad týmto pomenovaním nezamýšľala, ale až keď sme sa boli minule s priateľom prejsť, som zistila, že ony naozaj existujú a sú to naozaj samoty a ešte aj slivkové, a krááásne sú tie samoty!
Minule sme sa vybrali s Jarkom (môj priateľ) prejsť nad Brezovú. Tu naokolo sú všade kopce a tak aj scenéria krásna v ktorékoľvek ročné obdobie. Vždy je čo obdivovať. Ako tak kráčame, zrazu sme sa spontánne rozhodli vybočiť z trasy a po chodníčku sme si to namierili k malému lesíku. V lesíku sa však skrývala lúčka obkolesená stromami a na nej....slivy. Veľa, krásne, obsypané plodmi! Keď sme cestičkou pokračovali ďalej, naďabili sme na ihličnatý krík, v ktorom sme odhalili jalovec alebo borievku :-) Ďalej schádzajúc sme sa dostali na nejaké kopanice....ani priateľ nevedel kde sa nachádzame. Milý a ochotný dedko nám všetko vysvetlil a ešte nás stihol aj vyspovedať :-) Trochu sme sa poprechádzali, pokukali po domčekoch, ale keďže sa už stmievalo, museli sme sa vrátiť. Cestou späť nám to nedalo a dopriali sme si trochu sliviek. Borievky tiež nezostali nepovšimnuté. Už sa sušia :-)
Je úžasné, že stačí ísť len kúsok od mesta a zakrátko sa ocitnete akoby v inom svete, v krajine čarovných kopaníc. Dúfam, že kopanice ešte dlho ostanú tým, čím sú. Malými zákutiami domčekov s malebnými dvormi s kravičkami a kozičkami, veľkými drevenými stodolami po prapraprarodičoch, lúkami s pobehujúcimi srnkami, milými dedkami ktorí sa vynoria odnikiaľ, orechmi popri ceste a mnohými inými netušenými tajomstvami.
Ku kopaniciam nepochybne patrí aj echt kopaničiarska slivovica. Nebohý svokor, nech mu je zem ľahká, bol dobrý "pálič" a so svojou slivovičkou sa zúčastnil a vyhral nejednu súťaž. Dokonca aj porotoval. Ostalo nám po ňom pár demižónov tohto silného moku, ktorý čaká na špeciálnu príležitosť.
Do slivkovej edície by som zahrnula aj slivkové gule mojej mamy. Recept ste už mali možnosť vyskúšať v tomto poste. Ale keď prídem domov, som schopná ich pojesť aj 6-7 na posedenie, tým od mamy sa nič nevyrovná! Poznáte to :-)
A keď sa vám prihovárajú ešte aj makové šúľance...no kto by odolal?
No a okrem sliviek sme doma tento rok papali aj ringloty, broskyne, mirabelky, marhule a teraz sa pasujeme s hruškami, jablkami, hroznom. S tohtoročnou výslužkou som nadmieru spokojná. Len sa musím trochu viac dostať do tajov konzervovania ovocia a trochu sa aj prinútiť, bo nie vždy sa stíha papať. Budem rada, ak mi dolu prípadne napíšete v akých formách a kombináciách ste tento rok konzervovali ovocie vy. Fakt ma to zaujíma.
A na záver sa vrátime k našej starej tradícii a teda k uverejneniu receptu. Bude to, ako inak, slivkový koláč. Tentokrát s marcipánom a amaretti.
Recept je rýchly, ale zato veľmi chutný. U nás dlho nevydržal :-)
Na 1 veľký plech:
- lístkové cesto 1 ks
- marcipán 200g (alebo aj podľa chuti)
- slivky cca 30-40 ks podľa veľkosti
- škorica cca 2PL
- sušienky amaretti cca 10 ks na posýpku
- kto má rád sladšie chute cukor - cca 3PL
- Slivky rozdelíme na polovičky.
- Trochu lístkového cesta si odložíme bokom (na ozdobu, asi pätinu) a ostatné rozvaľkáme a uložíme na vymastený plech. Marcipánovú hmotu tiež rozvaľkáme a to na približne rovnakú veľkosť ako je cesto a položíme ju naň.
- Na takto pripravený základ ukladáme polky sliviek, ktoré sme predtým namočili vnútornou časťou do škorice (+cukor). Nakoniec koláč posypeme rozdrvenými amaretti a dozdobíme odloženým cestom.
- Pečieme pri 180°C do zlatej farby cesta (cca 30 min.).