utorok 23. februára 2010

Mamina mliečna šošovicová polievočka

Minule som potrebovala spotrebovať krabicu mlieka a nevedela som čo s ním. Do koláča, kam bežne mlieko prilievam, ak mám, na zjemnenie, také veľké množstvo nejde a tak som sa rozhodla, že skúsim mliečnu polievku. Milujem maminu šošovicovú, najmä, keď k nej ešte urobí kysnuté slané rožteky! A tak jeden krátky telefonát a záhada prípravy rozlúštená. Nikdy by som si nebola pomyslela, že jej príprava bude taká jednoduchá! Vy áno?

Pre 4 osoby

1 l mlieka
1 šálka šošovice
soľ
cca 4 lyžice hladkej múky
1 lyžicu oleja
sušenú červenú papriku

Šošovicu necháme vo vode cez noc napučať. Scedíme zvyšnú vodu, zalejeme čistou tak, aby bol povrch kompletne pokrytý. Varíme do mäkka cca 20 – 30 min. Keď je šošovica uvarená, zalejeme ju mliekom ohriatym aspoň na izbovú teplotu, pričom asi 2 dcl si odložíme. Osolíme. Do šálky si dáme múku a pomaly za stáleho miešania ju zalievame odloženým mliekom až sa nám múka celkom v mlieku rozptýli. Keď začne mlieko vrieť, vylejeme doňho múkovú zmes a necháme prevrieť, aby sa nám polievka zahustila. Nakoniec do naberačky nalejeme asi lyžicu oleja, v ktorom rozmiešame asi malú lyžičku červenej papriky a primiešame do polievky. Olej zabráni tomu, aby sa nám na povrchu tvorila koža.
Moja polievočka je trošku tmavšia, lebo namiesto klasickej hladkej múky som použila celozrnnú a tá má hnedšie sfarbenie.

Penne s lososom

Toto bol jeden z prvých receptov talianskej kuchyne, ktorý som sa naučila robiť. Vrátila som sa k nemu po niekoľkých rokoch. Po tak dlhom čase preto, lebo nerada v kuchyni používam smotanu na šľahanie, keďže je dosť mastná. Avšak raz za čas neuškodí. No a toto dedičstvo, aby sme neporušili autorské práva, mám od mojej sestry Jany.

Pre 2 osoby


polku alebo aj jeden celý filet čerstvého lososa (môže byť aj údený, ten dodá viac chuti, ale použijeme ho menej, cestoviny by mali byť rybou len tak „postrašené“. A pozor – má viac kalórií a soli)

1 smotanu na šľahanie

150g cestovín

1 menšia cibuľka

olivový olej

soľ


Cestoviny dáme variť. Medzitým hodíme na rozohriaty olivový olej na väčšej panvici nadrobno nakrájanú cibuľku a na kocočky nakrájaného lososa. Keď sú cestoviny dovarené, scedíme ich a hodíme na panvicu k lososovi. Zalejeme smotanou, posolíme a necháme na plameni za stáleho miešania, kým nám omáčka nezhustne. Podávame.

Neoplatí sa odkladať cestoviny takto pripravené, je lepšie ich konzumovať čerstvé, lebo zo smotany nezostane nič, len roztopený tuk a to nie je nič chutné.

pondelok 22. februára 2010

Fazuľová polievka s pšenicou


Inšpiráciou mi bola moja nová kuchárska kniha „la Pasta“, ktorú som dostala na Vianoce od sestry. Celé Vianoce som sa potom od nej nevedela odtrhnúť a listovala v tejto 1000 stranovej publikácii stále dokola, snívala a plánovala, čo uvarím a ako. Považujem ju za jednu z najlepších kuchárskych kníh, čo mám, lebo recepty sú jednoduché na prípravu a pôsobia aj veľmi chutne. Určite z nej budem často čerpať, pretože obsahuje okrem receptov na cestoviny aj rizotá, ázijskú kuchyňu, gnocchi, šaláty a polievky!

Pre 6 osôb

350g pšenice (celé obilie)
200g sušenej fazule
1 l vody
1 strúčik cesnaku
1 bobkový list
4 lyžice olivového oleja
300g póru – iba biela časť nakrájaného na kolieska – ja som nahradila cibuľou nakrájanou nadrobno
1,5 l zeleninového vývau
soľ
sušená alebo čerstvá vňať petržlenu
(150g nadrobno nakrájanej slaninky – ja som vynechala)

Fazuľu a pšenicu necháme zvlášť v noci zmäknúť vo vode. Fazuľu scedíme a dáme do hrnca variť spolu so strúčikom cesnaku a bobkovým listom asi na 30 – 45 min. Na panvici necháme na oleji osmažiť slaninku s pórom / cibuľkou. Keď sú opražené do sklovita, pridáme ich spolu so scedenou pšenicou k fazuli. Zalejeme ešte teplým zeleninovým vývarom a dochutíme soľou. Chvíľku ešte nechám na plameni za občasného miešania, nech sa všetky suroviny stabilizujú na rovnakú teplotu. Posypeme petržlenom a podávame.

nedeľa 21. februára 2010

Bryndzové chuťovky

Nasleduje ďalší recept na zdravú chuťovečku. Tentoraz na slano.




Na 1 veľký plech

150g zemiakov uvarených v šupke
150g bryndze
150 g masla
150g hladkej múky celozrnnej pšeničnej (alebo obyčajnej)
1 žĺtok + bielok na potretie
štipku soli
drvenú rascu, mletú červenú papriku, sezam a ľanové semienka na posypanie

Uvarené zemiaky ošúpeme a postrúhame. Primiešame bryndzu, preosiatu múku, zmäknuté maslo, žĺtok a štipku soli. Vypracujeme vláčne cesto. Na pomúčenej doske z cesta vyvaľkáme plát hrubý asi 1cm, potrieme ho bielkom a posypeme rascou zmiešanou s mletou paprikou alebo sezamom, či ľanom.
Ostrôžkou alebo ostrým nožom pokrájame na pásiky široké asi 1,5 cm a dlhé asi 5cm. Poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a vložíme do vyhriatej rúry. Pri teplote 200°C pečieme dozlatista asi 10 – 15 min. Ak chceme chrumkavejšiu verziu, necháme v rúre dlhšie, ale na nižšej teplote (100°C).

Pamätám si, bola to jedna nedeľa, čo som zostala v Bratislave a prišiel ku mne Ondrej. Vonku bolo sychravo a my sme sedeli v mojej izbe a hrali karty. Spoločnosť nám neodmyslitelne robilo jedlo a boli to práve tieto slané paličky a sladké lekvárové sušienky. Chvíle takej pohody nebývajú v živote často.

štvrtok 18. februára 2010

Zdravé biscotti alla marmellata alebo lekvárové sušienky

Recept som našla v mojej „Enciclopedia della cucina italiana“, ktorú som si vyžobronila do daru voľakedy ešte veľmi dávno, za čias môjho dobrodružného pobytu v Catanii. Bola v zľave za 10 eur a myslím, že to bola, ako moja prvá naozajstná seriózna kuchárka, veľmi dobrá investícia (všimnite si aká je hrubá! Má 400 strán).



Čo sa mi na nej páči je, že recepty sú rozdelené podľa jednotlivých zemepisných oblastí Talianska od severu po juh. Už tu jeden výtvor z tejto knihy uverejnený mám a to je baklažánové rizoto.
Naposledy ma však zaujal receptík zo stredného Talianska a to svojou jednoduchosťou. Podobá sa trošku na linecké cesto, ale ja som si ho prispôsobila na zdravšiu verziu.


150g trstinového cukru
200g ovsených vločiek
100g masla
2 vajcia
3 lyžice rumu
strúhaná citrónová kôra z polovice citróna
lekvár višňový a marhuľový
oriešky podľa chuti


Maslo vyšľaháme na krém, prišľaháme cukor, vajíčka, likér a citrónovú kôru. Vmiešame preosiatu múku, ovsené vločky a štipku soli. Miesime až kým cesto nie je hladké. V prípade, že je príliš riedke, primiešame ešte vločky, ak naopak husté, mlieko alebo trochu vody.
Rúru predhrejeme na 180°C, plech vymastíme a vysypeme múkou alebo vystelieme papierom na pečenie, ak máme teflónový, tak netreba nič dávať. Z cesta „odždibneme“ vždy malú guľôčku, ktorú sploštíme dnom pohára a ukladáme na plech. Lyžičkou alebo prstom v strede každého kolieska vytvoríme jamku, do ktorej šupneme lekvár podľa chuti a na vrch oriešok. Pečieme cca 20 min kym keksíky nestuhnú. treba rátať s tým, že aj po vybratí z rúry trošku uschnú a stvrdnú, takže radšej skôr ako neskoro :-)


Originál recept bol bez vločiek, s väčším množstvom cukru - 230g, masla - 200g a vajec - 3, ale ja som tieto dávky znížila, aby sušienky neboli príliš kalorické.

Koláčiky vydržia skladované pomerne dlho. Ale určite sa minú skôr, ako by sa mohli pokaziť :-)

pondelok 1. februára 2010

Cantuccini

Bolo to ešte minulý týždeň, keď...
- Ondrej spravil autoškolu! Konečne! Gratulujeme a prajeme veľa šťastných kilometrov! Tak nejak pri tej príležitosti (bolo to už asi týždeň po skúškach) ma pozval na večeru. Servírovala sa kuracie soté na zeleninke vo woku s ryžou.
- Ondrej odo mňa dostal knihu o varení vo woku. Keďže si ho kúpil len nedávno a je z neho celý nadšený, prvý, na koho som si pri náhodnej návšteve kníhkupectva (hoci tie moje náhodné sa vždy zmenia na osudové, pretože nikdy neodídem bez knihy) a ešte náhodnejšom precitnutí v sekcii kuchárske knihy, spomenula, bol práve on. Mali ste vidieť tú radosť! Len teraz má záväzok. Bude mi musieť z krásnej knižočky aj variť.
- Ondrej mi kúpil objektív na foťák, ktorý mi posunul! Wueeeeeeeeeeeeeeej!!! Naša úroveň sa teraz o niekoľko stupňov zlepší priatelia a presvedčiť Vás o tom môže moja prvá vlastnoručná fotografia, tú česť byť fotografickou premiérou mali Cantuccini.
- Ondrej dostal zákusok. Áno, boli to tie už spomínané cantuccini. A boli prekvapením! A vydareným! Maximálnym zadosťučinením mi bolo aj Ondrejove odhalenie, že po takom niečom túžil celý život. Takže musím povedať, že sme teraz asi už úplne mentálne prepojení...trošku dlhšie mi to síce trvalo, ale lepšie neskoro ako nikdy ;-)

Cantuccini

Ako inak, inšpiráciou mi bol už tradične geniálny Emanuele!

na 1 veľký plech
2 vajcia
250g kryštálového cukru
125g lúpaných mandlí
125g nelúpaných mandlí
125g lieskových orechov
250g hladkej múky
½ prášku do pečiva
citrónová kôra

Vajcia vyšľaháme s cukrom a citrónovou kôrou, pridáme mandle a orechy, prášok do pečiva a preosiatu múku. Zo zmesi vypracujeme cesto, na plechu s papierom na pečenie vytvoríme z cesta 2 rovnaké valčeky, ktoré potrieme rozšľahaným vajíčkom a pečieme v predhriatej rúre na 180°C asi 25 – 30 min. Ešte za tepla nakrájame na rovnako široké prúžky a necháme vychladnúť. Najlepšie chutia ako zákusok namáčané do Vinsanto alebo do nejakého iného sladkého dezertného vína. Vzhľadom na to, že sú dosť pórovité, veľmi dobre nasakujú tekutinu. Dobré sú aj s amarettom, ako sme si ho dali my. Mňam!



Ja som použila namiesto nelúpaných mandlí, ktoré som doma nemala, klasické vlašské orechy a navyše som to celkovo asi s orechmi prehnala. Môj výsledok bol teda trochu iný, ako by mal byť a moje cantuccini sa pri porovnávaní s fotkami a s tým, čo mi utkvelo v pamäti pri potulkách Talianskom, približovali len ako veľmi vzdialený bratranec. Preto som robila ešte ďalšie prieskumy na internete a našla som jeden recept, ktorý sa mi viac pozdáva. Niekedy ho vyskúšam a ak bude výsledok lepší ako teraz, podelím sa s vami ;-)

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...