Špenátový krém po taliansky

Naši majú v záhrade veľmi veľa špenátu. Je nenáročný a preto rastie kde – tu ako burina, za akýchkoľvek podmienok. A keď je čerstvý, treba to využiť!  Určite každému z nás pri slove špenát ako prvé napadne špenátová polievka. Môj príspevok nebude výnimkou, ale keďže sa orientujem skôr talianskym smerom, bude to trošku pozmenená verzia klasiky.

Na 4 porcie:

• stredne veľké listy čerstvého špenátu cca 20 ks
• cesnak 3 strúčiky
• zeleninový vývar 1l
• strúhaný parmezán 100g (dá sa nahradiť aj iným syrom)
• vajce 1ks
• smotana na varenie cca 2dcl
• lístky bazalky na ozdobu
• soľ

Špenát s cesnakom (môžeme nechať vcelku) dáme variť do hrnca v 2dcl vody cca 10 – 15 min, kým nezmäkne. Medzitým si uvaríme vývar a v miske si zmiešame vidličkou rozhabarkované vajce so smotanou a nastrúhaným syrom. Uvarený špenát rozmixujeme ponorným mixérom a prilejeme vývar. Osolíme alebo ovegetíme, necháme zovrieť, prilejeme smotanovú zmes a odstavíme, maximálne však necháme na plameni do prvého zovretia. Pri podávaní ozdobíme lístkami bazalky.

Špenát má podľa mňa tú nevýhodu, že je chuťovo nevýrazný. Preto sa v tomto recepte veľmi dobre snúbi so syrom, ktorý jeho chuť nepotlačí, naopak, skôr prirodzene zvýrazní.

Gnocchi al gorgonzola alebo gnocchi s gorgonzolovou omáčkou

Syr gorgonzola prevzal názov podľa rovnomennej dedinky v blízkosti Milána. Sú iba dva talianske regióny, ktoré podľa zákona a tradície môžu vyrábať tento originálny taliansky syr – Piemont a Lombardia a iba mlieko z chovu v týchto provinciách môže byť použité pri výrobe gorgonzoly, zaručí pravosť, originálny pôvod tohto syra a označenie DOC (denominazione di origine controllata – kontrolované označenie pôvodu).
Dokonca bolo pod dohľadom a z poverenia štátu založené aj Konzorcium na ochranu syra gorgonzola, ktorého zamestnanci chránia vlastné označenie originality a dodržanie platných noriem v Taliansku a v zahraničí, nakoľko je názov “gorgonzola” chránený.
Čo sa týka výroby, táto si vyžaduje špeciálny a náročný proces. Obsahuje, okrem iného, aj penicilínovú pleseň, ktorou je typický. Gorgonzola je z rôznych strán poprepichovaná veľkými kovovými ihlami, aby tak do hmoty prenikol vzduch a kultiváciám penicilínu umožnil rásť. Okrem toho sa týmto spôsobom dosiahne charakteristická modrá žilková štruktúra. Doba zretia je 2-3 mesiace. Existujú dva druhy: dolce - sladká, ktorá je krémovejšia a jemnejšej chuti a piccante - pikantná výraznejšej chuti a hutnejšej konzistencie.

Gorgonzola je syr veľmi silnej chute a vône, človek musí byť trochu otvorenejší netradičným vnemom na jazyku, inak ho neocení. Ja osobne ho samotný veľmi neobľubujem, avšak v omáčke a s gnocchi chutí skvelo. Ak by som ho mala k niečomu prirovnať, tak by to bol asi kríženec olomouckých syrečkov s nivou polokrémovej konzistencie. Dostať ho u nás nie je bežné, aspoň ja som nemala to šťastie. Kúpila som ho v špecializovanom obchode s talianskymi potravinami. 

Na 2 porcie potrebujeme (množstvá uvádzam orientačne, nakoľko som sa nedržala presných dávok):
• gnocchi 400g (polotovar, ale lepšie vyrobené doma)
• mlieko cca 1-1,5 dcl
• gorgonzola 50 – 100g
• korenie podľa chuti
• soľ

Dáme zovrieť vodu na gnocchi. Keď zovrie, osolíme ju a vhodíme gnocchi, necháme vrieť ešte cca 3 min. po tom, čo gnocchi vyplávajú na hladinu.
V hrnčeku zahrejeme mlieko. Okoreníme, vsypeme doň na kúsky pokrájanú gorgonzolu a za stáleho miešania necháme rozpustiť až dosiahneme krémovú konzistenciu.
Do omáčky vsypeme uvarené gnocchi, premiešame a podávame.
Niektoré recepty ešte uvádzajú buď hotové posypať alebo tesne po gorgonzole pridať do mlieka parmezán alebo grana padano. No myslím si, že to vôbec nie je treba, keďže gorgonzola má dosť výraznú chuť a vystačí si sama.

Filmová tortička

Tak som ju skúsila! Už aj ja som sa podujala opáčiť tú Juliinu kuchyňu. Minule som mala taký smutný večer a potrebovala som naozaj vypnúť. Tak som si pustila Julie a Julia a odreagovávala som sa. Keď nastala scéna, kde sa Julia s manželom kŕmia čokoládovou tortou, spomenula som si na Slávku, ako podľahla Juliinmu kulinárskemu vábeniu a pripravila celú sériu jej receptov a tiež na to, že piekla aj túto čokoládovú tortu, ktorú vychválila do nebies. A hoci mám stiahnuté PDF slávnej „Mastering the Art of French Cooking“, bolo predsalen pohodlnejšie nalistovať recept na Slávkinom blogu. Čoskoro bol zázrak na svete. Čo dodať? Asi len, že Slávka a ani Júliin manžel neklamali. Bola naozaj výborná. Čokoláda zabezpečí, že cesto nevyschne a tortička dlho zostane pekne mäkká a vláčna. A čokoládu použite kvalitnú, inak sa to odrazí na chuti! Mňam!