štvrtok 19. januára 2012

Hrášková polievka


Dnes to nebude z mojej dielne (iba foto). O príspevok som poprosila niekoho, kto sa často mihá v zákulisí  tohto blogu a vďaka alebo kvôli nemu aj veľa mojich príspevkov vzniklo. Určite už tušíte, že nám tu hosťuje moja neoddeliteľná polovička a to s jeho vlastným príspevkom. (Obsah je necenzurovaný a neručím zaň :-). Nech sa páči:


Moja najmilšia foodblogerka Danka Dorka má veľmi rada mnou uvarenú hráškovú polievku. Už dlhšiu dobu jej sľubujem napísať recept, lebo sa vždy pri varení tvárim veľmi tajomne a nemal som v úmysle prezradiť jej technologický postup a výpočet všetkých použitých požívatín na jej výrobu, ale nakoniec ma uhovorila... (ako to len tie baby robia?? vlastne matne tuším...) Mno a konečne jej to teraz prezradím a bude mať možnosť prečítať si to.
Základom je nájsť čistý 2,5-litrový hrniec s pokrievkou, všetko ostatné je už podstatne ľahšia úloha. Polievku buď varím sám, aby ma nemohla pozorovať alebo naopak zapojím čo najviac ľuďí, aby každý robil len čiastkovú úlohu a nemohol túto starú receptúru prezradiť ďalej. Na jej výrobu zvyčajne používam:

hrášok (ja používam z konzervy, lebo nemám kde nazbierať čerstvý)
mrkva (asi tri stredne veľké od zeminy očistené kúsky)
•  1 ks petržlen  
•  niekoľko PL hladkej múky
•  4 ČL červenej papriky
•  troška oleja
•  2 bujóny (zeleninový, slepačí, aký kto doma nájde)

Postup:
Najskôr sa snažím urobiť zápražku (ďalej uvedený postup na jej prípravu neberte ako smerodajný, je mnou značne zjednodušený, lebo si nepamätám ten správny) - na dno pomocného hrnca si dám olej, keď je rozpálený nasypem niekoľko PL múky a chvíľu miešam vzniknutú konzistenciu. Následne nasypem do vytvorenej zhnednutej kaše červenú papriku, aby to malo krajšiu farbu, pomiešam a zalejem studenou vodou, cca 1/2 litra. Nechám to všetko zohriať a súčasne počas toho už zohrievam v kanvici 1 1/2 litra vody na hlavnú časť polievky. Keď sa kanvica sama vypne, zalejem vriacou vodou rozbalené bujóny v hlavnom hrnci a nalejem sem aj zohriatu zmes z pomocného hrnčeka. Základ polievky máme hotový, nahádžem tam teda postupne očistenú mrkvu a petržlen, niekedy tam hodím aj ošúpaný zemiak. Po čase (zväčša ešte v ten istý deň) vytiahnem uvarenú mrkvu, petržlen a zemiak, zeleninu nakrájam na polkolieska a zemiak na nepravidelné kocky. Do toho kopca vody s vyvarenou zeleninou vysypem konzervový hrášok (bez sprievodnej tekutiny v konzerve), zasypem dôkladne pokrájanou zeleninou. Chutnám, v prípade potreby vegetujem a vypínam hrniec. Potom sa ešte dohadujeme, či si dáme cestovinu, alebo halušky a na 90% vyhráva to druhe. A tak sa vydám pohľadať 1 vajíčko, múku krupicu a štipku vegety (obvykle mi jedno z toho chýba, ale susedka Janka ma zatiaľ vždy zachránila, keď nie je doma bežím do potravín). Halušky ma zopár mesiacov učila robiť Danka, je však možné, že to ďalej nepopíšem presne, lebo zaužívané postupy si veľmi nepamätám. A tak v mojom recepte najskôr do šálky rozbijeme vajíčko, dáme vegetu a potom postupne sypeme a premiešavame múku krupicu, až to má takú akurátnu hustotu. Malou lyžičkou to potom naberám, tvarujem a  vhadzujem do vriacej polievky, z ktorej som si trocha odlial do pomocného hrnečka číslo 2. Teraz rozmýšľam, že by to šlo aj v tom prvom nápomocnom hrnčeku a mal by som potom menej umývania. Nechám povariť a potom to vylejem do hotovej zvyšnej polievky. Rozvoniava úžasne a aj tak chutí, zatiaľ sa mi vždy podarila bez prihorenia hrnca. V sezóne petržlenu a dostupnosti vňaťky ešte trošku nasypem navrch. Opýtajte sa Dorky, či a ako jej chutí... ;)
No a mám ešte v hlave recept na druhú polievku, ktorú dokážem urobiť - kuraciu. (Tú dokonca Dankadorka vychválila tak, ze jej chutí lepšie ako ta doma (dúfam, že to jej mama nečíta teraz. Ak áno, pozdravujem). Tú robievam takto: Nájdem ten istý veľký hrniec s pokrievkou... Viac teraz nemôžem, lebo Danka ju nenafotila. A keď Vám raz prezradím, ako hotové jedlá fotíme - aranžujeme, ja odháňam popritom kocúrov, ktorým (a nielen im) Dankine kulinárske výtvory vykrúcajú nosy....
Dobru chuť!

J.

pondelok 16. januára 2012

Marhuľový koláč (alebo akýkoľvek iný ovocný)





Vždy som mala akúsi averziu voči všetkému, čo sa volá "rezy". V časopisoch, či kuchárskych knihách ich akosi podvedome prehliadam. Asi preto, že mi nikdy žiadne nejak obzvlášť nechutili. 
Nedávno som objavila niečo, o čo stojí za to sa podeliť. Viem, že takýchto receptov je všade milión, že foto nevyzerá veľmi "vyzývavo" a tento výtvor sa dosť spomínaným rezom približuje, zdanie v tomto prípade klame. Koláč ma očaril, dajte na mňa, skúste a neobanujete! 
Recept z Nového času pre ženy (aj keď som mala obavy, bo koláče odtiaľ mi doteraz málokedy vyšli) bol uvedený pod názvom "koláč". Síce broskyňový, ale ja si myslím, že akúkoľvek zaváraninu, či čerstvé ovocie doň použijete, bude rovnako dobrý. A prečo ho tak ospevujem? Vyzerá síce jednoducho, to áno, a čo sa týka prípravy aj bol, ale väčšinou býva piškótové cesto suché a to nemám veľmi rada. Osviežujem ho tak, že doň nahádžem čo najviac ovocia, avšak tam človek riskuje, že sa mu rozpadne prinajlepšom až na ceste do úst, ak nie skôr. Tento bol však šťavnatý, jemný a aj chutil ovocne, nie sa len tak volal! :-) Zaujíma vás ako je to možné? Tu je recept.

Na 1 polovičný plech (polovica z klasického) potrebujeme:
Ak nie je uvedené inak, odmernou jednotkou je šálka (ja som použila veľkú 3,5 dcl)

plnotučné mlieko 1 (ja som použila polotučné a v pohode)
polohrubá múka 1
olej 1/2 (bolo uvedené 1 celá, ale dala som menej a nič sa nestalo)
kryštáľový cukor 1
vajcia 2ks
prášok do pečiva 1 sáčik
ovocie z kompótu 7dcl pohár - ja marhuľový, ale fantázii a chutiam sa medze nekladú

Poleva:
zlatý klas
šťava z kompótu 400ml (ak nemáme dostatok, doplníme vodou) alebo ovocná šťava či džús

Všetky suroviny na cesto zmiešame a polovicu vylejeme na plech, naukladáme na ňu ovocie a zalejeme druhou polovicou. Pečieme pri 180C 30 min. 
Odlejeme si  trocha šťavy z kompótu a vymiešame v nej zlatý klas. Ostatnú šťavu zahrievame. Keď vrie, vlejeme do nej rozmiešaný zlatý klas a povaríme 1-2 min. Vylejeme na hotový koláč ešte na plechu a dáme zatuhnúť. Poleva vám úplne nestuhne, zostane trochu mäkká, ale koláčik sa dá v pohode krájať aj tak. Na druhý deň však trochu popraská (ako aj puding vám na povrchu po čase praská), takže ak sa ním chcete prezentovať, tak najlepšie je pripraviť ho v deň D, veď je to rýchlovka)

nedeľa 15. januára 2012

Vietnamské bravčové kúsky

Nasleduje druhý recept z mojej novej knihy Asijská kuchařka. Nebudem uvádzať množstvá, nakoľko mne sa zdali tie uvedené v pôvodnom recepte trochu neprimerané a musela som ich upraviť podľa seba, preto ponechám na vás ako ich zvolíte podľa vlastnej chuti.  


bravčové mäso nakrájané na kúsky
čerstvý strúhaný zázvor 
pretlačený cesnak
rybia omáčka
soľ
korenie
olej na praženie

Ja som ešte pridala:
med
sójová omáčka
worchestrová omáčka

Zo všetkých uvedených surovín, okrem mäsa a oleja, vymiešame marinádu, do ktorej ponoríme mäso a uložíme ho na hodinu do chladničky. Vyprážame na troche oleja (mäso pustí trochu svojej šťavy, ktorá bude stačiť na to, aby sa nepripálilo) alebo môžeme tiež nastoknúť na špízy a ugrilovať. 
Podávame s ryžou alebo s ryžovými rezancami a vietnamským dipom.

Vietnamský dip

rybia omáčka 2PL
studená voda 2PL
lístky čerstvého koriandra nakrájané nadrobno 2PL
mleté čili 1ČL
hnedý cukor 1ČL
 Ja som to všetko vymiešala ešte v 100g kyslej smotany a mäso ňou poliala.

Ešte dodám, že pre mňa osobne bola chuť zázvoru v mäse niečím veľmi zvláštnym (popravde je pre mňa jeho chuť všade zvláštna, nakoľko sa momentálne ešte snažím naučiť ho mať rada), ale som si istá, že tomu, kto ho obľubuje bude takto pripravené mäso chutiť. Že Nika? :-)


sobota 14. januára 2012

Orientálne rezance s krevetami, tofu, sezamom a inými dobrotami...

Dnes mala premiéru moja nová knižka, ktorou som bola potešená, oblažená na Vianoce - Moderní Asijská kuchařka. Okrem nej som dostala ešte inú z tej istej edície - Chuťovky (v bazári som zohnala aj "Vegetariánsku kuchyňu", ktorá je už na ceste). Inak ich už veľmi ani nedostať, človek musí pátrať. Ja som sa inšpirovala sestrou, ktorá má zasa ešte aj "Ryby", všetko v taliančine. Veľmi sa mi páčili a tak som skúsila, či nie sú aj u nás a čuduj sa svete! 


 Knižky sú také krásne, farebné a inšpirujúce, že, musím sa priznať, som nútená ich pred sebou schovávať, lebo inak, keď ich vidím, mám zakaždým chuť v nich listovať, snívať a plánovať. Už sa mi niekoľkokrát stalo, že som zabudla ísť kvôli tomu spať a keď už som sa podujala, tak nie a nie usnúť. Myšlienky mi vírili v hlave, rozmýšlala som čo kedy a ako uvarím, kde zoženiem to a ono, ako to nafotím atď. Môj chlap si zo mňa robí srandu, že si na noc čítam kuchárky a ja ho vždy doplním, že už nemôžem, lebo ma to veľmi rozrušuje...
...no aj tak málokedy odolám!

A tak sme dnes mali:


Rezance s tofu

Na 4 porcie potrebujeme:

sezam 40g
čínske rezance 300g
olej 2PL (ja som spotrebovala asi 3x toľko)
sezamový olej 2ČL
tofu biele 150g
jarná cibuľka 2 ks
cesnak 2 strúčiky
čili 2ČL
červená paprika 1ks
krevety 300g
šampiňóny 100g
sójová omáčka 4PL
trstinový cukor 2ČL

Sezam opražíme nasucho a odložíme.  
Cestoviny dáme variť do osolenej vody.
Na polovici oleja opražíme vo woku tofu nakrájané na kocky a odložíme bokom. 
Do toho istého woku pridáme zbytok oleja a nadrobno nakrájanú cibuľku, pretlačený cesnak, papriku na tenké rezance, to celé poprášené čili. 
Po opražení pridáme krevety a huby, oboje nám pustia šťavu (ak teda použijeme mrazené krevety), polejeme sójovou omáčkou, pridáme cukor. 
Cestoviny scedíme a zmiešame s oblohou. Posypeme opraženým sezamom a podávame.

Pozn. V pôvodnom recepte sa uvádzajú rezance Hokkien. Osobne nemám s nimi skúsenosti, malo by ísť asi o rezance, ktoré sú rýchlo hotové, aj keď sa smažia. Ak ich niekto poznáte a máte tip, kde sa k nim dostať, budem rada, ak dáte vedieť. 

V prípade použitia rezancov Hokkien, ich nedávame variť, ale na konci pridáme po krevetách a hubách, spolu s 2PL vody a necháme smažiť 3 min. (veľmi si to neviem predstaviť, toho oleja sa mi tam nezdalo až tak veľa...ale budiž!)

streda 11. januára 2012

Marmellata di cipolle - Cibuľová marmeláda

     
     Nie, nepomýlila som sa. Aj takáto exotika existuje. Napokon v dnešnej dobre kríženia každej chuti s každou sa ani nie je čo čudovať. Fotka už síce nie je veľmi aktuálna, ale ja som recept pred Vianocami bohužiaľ nestihla publikovať. Ale keďže nejde o tradične sviatočný recept, môžete si ho dopriať kedykoľvek počas roka.
Na prípravu tejto marmelády by sa mala podľa tradičného receptu použiť odroda cibule z mesta Tropea (cipolla rossa di Tropea), ktoré sa nachádza na juhu, Talianska v regióne Calabria. Ide o červenú cibuľu, ktorá má vďaka svojim výnimočným obsahovým látkam chuť nie horkú, ale sladkú a práve preto je na prípravu marmelády veľmi vhodná. Okrem príjemných chuťových vlastností je vraj aj  prírodným sedatívom, expektorans, diuretikum, antibiotikum, laxatívum, znižuje krvný tlak, tonizuje tráviaci systém a napomáha tráveniu, je ľahko stráviteľná, zvonka má pozitívne účinky na problematickú pleť a vypadávanie vlasov, tiež znižuje hladinu cukru v krvi  a dokonca sa nedávno zistilo, že obsahuje aj oxid sírnatý, ktorý pozitívne vplýva na mužské libido ;-) 
     Bohužiaľ, ja som síce mala doma veľa cibule, ale nie tej z Tropei. Aj tak som to riskla. Musím však povedať, že s červenou cibuľou si chuť marmelády viem predstaviť omnoho lepšiu, aj keď ani tá moja nie je na zahodenie. Takže nenechajte sa mýliť fotkou a smelo nahraďme bielu cibuľu červenou (majú ju napr. v Tescu na Kamennom). 



     Táto marmeládka sa hodí k syrom, pretože vyzdvihuje ich chuť bez toho, aby potláčala vôňu. Výbornými a najvhodnejšími sú syry vyzreté a chuťovo výrazné ako napr. Pecorino, Parmigiano, Provolone alebo ktorýkoľvek údený syr. Taktiež sa výborne snúbi s rôznymi druhmi pečeného mäsa (opäť viac s tými chuťovo výraznejšími ako bravčové alebo divina.

Na 1 cca 3dcl pohár:

červená cibuľa  0,5 kg
koňak 1 štamperlík
biele víno 1 dcl
cukor kryšťáľový 150g
cukor trstinový 150g
bobkový list 1ks
klinček mletý 1ks
hrozienka - môžeme aj vynechať
 
Cibuľu nakrájame (netreba veľmi nadrobno, aj tak sa rozvarí, ja som dala na polmesiačiky). Dáme do misky a zalejeme koňakom a vínom, pridáme bobkový list a mletý klinček (môžeme dať aj vcelku, len ho potom treba vybrať) a prisypeme oba cukry. Premiešame, prikryjeme a necháme v chladničke 6 hodín marinovať (ja som nechala celú noc), občas môžeme premiešať. Následne dáme do hrnca variť (ak ju chceme s hrozienkami, treba ich dať teraz - vopred napučané vo vode) a na miernom ohni necháme variť, pokiaľ z tekutej časti nevznikne sirup (mne to trvalo asi hodinu, ale v recepte sa uvádza 30min.). Podávame vychladenú, prípadne zavárame.

A už len bodka na záver. Je rovnako vhodná ako milý fooddarček pre tých, ktorí nemusia koláčiky...a nesmrdí vám po ňom z pusy ;-) 

nedeľa 8. januára 2012

Divočina

     No čo Vám poviem. Ten môj je poľovník. Ale tým to nekončí. Jeho otec je predseda poľovného zväzu a brat tiež ďaleko neskončil. Takže rodinné oslavy sa vždy nesú v duchu diviny. Srnec, jeleň, bažant, diviak a tak. Dačo sa ujde aj nám, za čo sme veľmi vďační (pre mňa je to niečo úplne nové!!!) a mne sa hneď točia kolieska na plné obrátky, keď rozmýšľam čo s výslužkou...(no len si predstavte mňa zeleninovú ako si musím poradiť s mäsom a ešte takým echt!)
     Dnes prinášam prvý z mojej novozaloženej kategórie receptov "Divina". A už sa teším na experimentovanie vo sfére pre mňa novej a neprebádanej.
     Minule som dokonca mala tú česť sa zúčastniť jednej z poľovačiek na bažantov ako honelníčka (honelníci sú tí, čo poháňajú zver pred sebou strelcom pod paľbu). Prišli sme veľmi unavení, vymrznutí, ale povedali sme si, že to určite stálo za to :-) Dokonca som za fotodokumentáciu a za titul najkrajšia honelníčka (iná tam nebola:-) dostala bažanta!
Ako prvú teda predstavujem lahodnú bažantiu polievku, ktorú sme si vychutnali v rámci Silvestrovskej večere.
Recept je veľmi jednoduchý. V podstate nie je čo pokaziť. Príprava je rovnaká ako pri kuracom vývare.


Na 2 litre polievky:
bažantí trup a krídla z 1 bažanta
mrkva 2ks
petržlen 1ks
cibuľa 1ks
čierne korenie vcelku
soľ

Chrbty zalejeme 2 l vody, pridáme mrkvu, petržlen, cibuľu, korenie, osolíme a dáme variť až do zmäknutia mäsa. Halušky pripravíme podľa  tohto receptu.

Polievočka bola výborná! 

A ešte pripájam zopár záberov z môjho poľovného zážitku.

Prezenčka


Nepostrádateľná pomocníčka


Vyrážame 
 

Môj hrdina


Záverečné zoradenie a zhodnotenie výsledku


Aj bažantíci sa museli zoradiť...


Výslužky


piatok 6. januára 2012

Môj deň. Veľký a prelomový!

Viem, že je už 6. januára a moje narodeniny boli ešte v decembri, ale cez sviatky som si chcela oddýchnuť a jednoducho sa to akosi takto vyvinulo..Takže poctivo referujem, že:
Moje narodeniny (ktoré majú každý rok nádych zúfalstva, keďže 22.12. si na vás už ťažko niekto spomenie - ale aspoň človek vie, kto je ozajstný priateľ - a ak, tak je mesto vymreté, reštaurácie tradične prázdne a vianočné trhy zbalené...) boli fajn, naozaj asi najlepšie aké som kedy oslávila. Môj mojo ma pozval do reštaurácie Altitude (bývalá Veža) v Ba. 
Hoci sme mali reštauráciu takmer iba pre seba, bolo nám fajn. Jednak jedlo ako aj personál boli naozaj na úrovni (aspoň mne všetko vyhovovalo) a tak som bola nadmieru spokojná.
Dali sme si: 

Predjedlo: 

Hubový krém s cannelloni
Pečená husacia pečeň s gaštanmi a šalátom z červenej šošovice


Hlavné jedlo:
Teľacie ragú "Blanquette de veau" so šafránovou basmati ryžou a tymiánom
Jelenie ragú na pomarančoch s hrozienkovými haluškami


 Dezert:
Čokoládový dezert Grand Marnier fondant s omáčkou, sečuánskym korením a pomarančovým želé


No a aby sme to mali kompletné, tieto chutné sústa sme zapíjali červeným vínkom Cepa Gavilan, ročník 2008 (Španielsko).

Okrem toho sme sa mohli kochať krásnym výhľadom na nočnú Bratislavu z vtáčej perspektívy. No proste romantika ako vyšitá. 
 


Strašne sme sa prejedli a hoci sme sa nahodili a doviezli taxíkom, naspäť sme si to pekne krásne odšlapali k prvej zastávke trolejbusu, bo inak by som asi trávila ešte veľmi veľmi dlho. 


A táto obrovská krása je jeden z darov...


LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...