Chuťovka pre maškrtné jazýčky, ktoré dbajú o líniu

Bohužiaľ i napriek pokročilej dobe, i napriek tomu, že sme v 21. storočí, vedci stále neprišli na spôsob ako si môcť dopriať chutné veci bez obáv, či sa to neprejaví na našich problémových partiách. Alebo možno je to práve teóriou o zakázanom ovocí, ktoré najviac chutí? Ale aké už by mal človek potešenie zo života keby si nemohol vychutnávať mňamkové papaníčko? Veď popri všetkých závislostiach je táto jedna z najkrajších!

Nasledujúci koláčik Vám ručičku na váhe rozhodne neposunie. Jednak neobsahuje žiadne vajíčka ani tuky, jednak ani k jeho príprave tú váhu nepotrebujete! Recept mi prezradila moja kolegyňka Martinka. Rozhodne stojí za vyskúšanie! 

Na 25 cm formu:

• jogurt veľký kelímok 1 ks (375g)
• polohrubá múka 1 a ½ kelímka (podľa receptu by malo ísť takéto množstvo, ale mne prišlo cesto trošku hutné, kľudne by som dala iba 1 kelímok)
• prášok do pečiva 1 balenie
• cukor ½ kelímka
• vanilkový cukor 1 balenie
• ovocie druh a množstvo podľa chuti (ja som použila zmes čiernych malín a ríbezlí, všeobecne sa hodí niečo kyslejšie)

Na posýpku:
• maslo
• polohrubá múka (alebo aj hrubá)
• trstinový cukor
• škorica

Všetko okrem ovocia v mise zmiešame do hmoty, ktorá má konzistenciu a vzhľad ako kysnuté cesto. Dobre premiesime, aby sa ingrediencie prepojili, ale netreba prácne miesiť ako kysnuté cesto. Vylejeme na plech a posypeme ovocím. V prípade, že chceme mať ovocie aj ponorené v ceste, je lepšie to urobiť podobne ako ja: najprv vylejeme polku cesta, posypeme ovocím, potom zbytok cesta, utľapkáme, posypeme ovocím a nakoniec posýpkou. Posýpku vymiesime z masla, múky, cukru a škorice na sypkú hmotu, ktorou posypeme koláč. Pečieme pri 180°C cca 30 min.

Ako som piekla meninový koláčik do práce a iné...

Nie, nebolo Dory, darmo budete hľadať v kalendári.  Nie je to totiž moje pravé meno. Naozajstné meniny som mala v sobotu. Dorou ufrflanou a bláznivou ma počastoval môj veľmi dobrý kamarát Ondrej. Tí, ktorí majú preštudovanú históriu môjho blogu už asi tušia, že ide o degustátora trula. Dodnes sa navzájom prezývame Dora a Trulo. A práve Trulo je „príčinou“ vzniku blogu. Bol pri mojich prvých kulinárskych pokusoch, bez neho by som nevedela ani variť, ani používať foťák. Dnes už je  realita iná. Už nekráčame životom sami a tiež nebývame cez ulicu ako kedysi, aj tých kulinárskych večerov je menej a ja mám nového, môjmu srdcu veľmi blízkeho, degustátora. To ale neznamená, že sa občas všetci nestretneme a nedobehneme zameškané :-)

Takže moje meniny. Síce som ich po poriadku oslavovala v sobotu a tam som pre svojich pripravila už z môjho blogu vám známe tiramisù, v pondelok to chcelo ešte niečo pre kolegov. Keďže som sa necítila úplne fit, navyše som sa vrátila z víkendového výletu až večer, potrebovala som to riešiť niečím rýchlym, dostupným, no zároveň istým spôsobom výnimočným. Mala som už dlhšie vytlačené nejaké recepty z Halušiek v Írsku a začala som mať silný pocit, že nastala ich vhodná chvíľa. Marianka tam má niekoľko koláčikov, ktoré úplne zodpovedajú mojim chutiam a teda niečo bezplnkové, mäkké, skôr suchšieho rázu. Oslovil ma Devonshire honey cake a bola to super voľba. Koláčik Vám nielenže pri pečení neskutočne prevonia celé obydlie medom, ale keď ho papáte, je to také niečo bábätkovsky nežné, ani to neviem popísať. Je voňavý, sladučký, ale nie presladený, skôr je to vôňa, ktorá je sladká. Ešteže bol určený pre kolegov, inak by som asi zjedla celý plech! Čerstvý a teplý ešte z rúry mi chutil najviac. Často sa mi stane, že keď niečo pečiem, množstvá sú nepresné alebo mi cesto nevyjde tak ako by malo, ale tu všetko sadlo, konzistencia, chute i vône boli akurát v presnom pomere. Mňa to síce zvádzalo pridať ešte škoricu, ale odolala som a nebanujem. Pekne vynikla chuť medu. No a kolegovia tiež ocenili. Kto ochutnal, neodišiel bez duple. Marianke ďakujem za plodnú inšpiráciu a prajem ešte veľa takých receptov!