sobota 31. októbra 2009

Lenkine narodeniny

Lenka z flamenca oslavuje narodky. Bola som veľmi rada, keď mi uľahčila obstaranie darčeka a povedala: mne stačí, ak mi niečo upečieš. Tak som ju vzala doslova, aj keď som nevedela, aká bude reakcia a či to ocení aj takýto atypický darček. Ale Lenka je v pohode a hoci výsledok nebol úplne podľa mojich predstáv (je pravda, že som sa aj trochu ponáhľala, keďže som piekla medzi návratom z práce a odchodom na oslavu...)
A ako chutili nech povie radšej Lenka sama...

Čokoládové cookies (asi 25 – 30 sušienok)

50g čokolády na varenie
300g hladkej múky
100g práškového cukru
1 ČL prášku do pečiva
2PL kakaa
2 žĺtky
200g masla
100g lieskových orechov
štipka škorice


Múku zmiešame s práškom do pečiva, cukrom, škoricou a kakaom. Pridáme čokoládu a lieskovce, obe nasekané na drobné kúsočky. Ďalej žĺtky a nakrájané zmäknuté maslo, spracujeme rukami na cesto. Na pomúčenej doske z cesta vytvoríme valček, zabalíme do sáčika a odložíme na 1 hodinu do chladničky. Potom stuhnuté cesto, ak sme nedali lieskovce, pokrájame na 5 mm hrúbku (pričom si nôž namáčame do teplej vody), ak však cesto obsahuje aj orechy, cesto sa ťažko krája do požadovaného tvaru a tak ho buď vyvaľkáme a vykrajujeme kolieska alebo formujeme placočky pokiaľ možno pravidelného tvaru. Ja som zvolila posledný variant a tak to nakoniec aj vyzerá, ale aspoň boli sušienky autentické :-).
Naukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie. Dáme piecť na 150°C na cca 15 - 20 min.

sobota 24. októbra 2009

Vianočné pečenie

Áno, je ešte október a nie, nešibe mi :-)
Aj keď je ešte pomerne skoro, tento príspevok naozaj bude o vianočnom pečení. Stalo sa mi, že v PNSku som neodolala a, hoci ich mám doma celé haldy, po vzhliadnutí jedného z prvých z časopisov o vianočnom pečení, som si ho kúpila a hneď dychtivo preštudovala...pooznačovala, čo by prichádzalo do úvahy z prakticko-realizačného hľadiska a konečne som sa rozhodla! Tieto Vianoce už pečiem len ja! Boli síce také doterajšie nábehy, ale nikdy som túto myšlienku nevedela akosi dotiahnuť dokonca. Takže jedine, že by mama pre vlastné abstinenčné príznaky chcela pripraviť niektorý z jej, u nás (dcér) nie veľmi obľúbených, tukovo plnkových rezov... No a keďže som sa už rozhodla a patrične túto novinu celej rodine oznámila (aby ma náhodou niekto nepredbehol do toho 24.12. :-), zhostila som sa tejto úlohy naozaj zodpovedne a začala študovať všetko možné súvisiace, so záväzkom, že do Vianoc si niečo poskúšam a potom sa rozhodnem pre to, čo obstojí v teste najlepšie...

 
A tu je môj prvý pokus:



 



































Šachovnicové koláčiky
cca 50 ks

300 g hladká múka
150 g práškový cukor
200 g maslo
1 vanilkový cukor
2 žĺtky
2 lyžice kakaa
rumová aróma podľa odhadu
2 lyžice smotany na šľahanie, môže byť aj mlieko alebo jogurt, kyslá smotana...

Múku, cukor, maslo, vanilku, rumovú arómu a žĺtky spracujeme na cesto, ktoré hneď potom rozpolíme. Kakao zmiešame so smotanou a pridáme do jednej polky cesta. Obe cestá zabalíme každé zvlášť do fólie a uložíme na 2 hodiny do chladničky.
Z každého cesta odoberieme jednu tretinu a vyvaľkáme na dva tenké pláty. Zo zvyšného cesta oboch farieb vyvaľkáme obdĺžnik hrubý 1 cm. Tento pravítkom rozrežeme na prúžky široké 1 cm a ukladáme na prvé, už rozvaľkané, pláty vedľa seba v striedavej farebnej kombinácii po 3 – 4 kusoch. Na ne umiestnime ďalšie poschodie tak, aby na bielom prúžku ležal hnedý a naopak – vytvárame teda šachovnicový vzor. Vrstvíme, kým nie sú dostatočne vysoké, najlepšie sú 3 – 4 vrstvy, tak podľa odhadu, aby to pekne ukázalo. Koláčiky nám ešte v rúre narastú, takže ich netreba robiť priveľmi vysoké. Takto navrstvené prúžky zabalíme po celom obvode dĺžky do plátov, na ktoré sme ich ukladali, vytvoríme tak rámik šachovnice. Znovu uložíme do chladničky na 1 hodinu.
Rúru predhrejeme na 190°C. Valčeky nakrájame na pláty hrubé pol cm a dáme na vymastený plech. Pečieme cca 15 min tak, aby cesto nezhnedlo.

Tento recept je zo spomínaného časopisu. Avšak na foto k receptu vyzerali šachovničky omnoho nadýchanejšie a mäkšie ako tie moje a preto sme s mamou usúdili, že tam bolo treba dať určite ešte prášok do pečiva, ktorý zrejme zabudli dopísať. Takže odhadujem, že asi takú 1 ČL...avšak, ak aj zabudnete, nič sa nestane, sušienky sú veľmi dobré i tak, najviac mi chutili namáčané do čaju, či kávy. Chystám sa tieto originálne výtvory napiecť aj na Vianoce, tak určite dopíšem moju novú skúsenosť. Alebo, ak by ste sa nechali inšpirovať vy, budem rada keď sa podelíte o vlastné dojmy ;-)

piatok 23. októbra 2009

Risotto ai quattro formaggi

Tak a zrealizovali sme si ďalší z mojich snov v kuchyni. Pripraviť rizoto a pripraviť ho také, aké má byť a teda jemné, kašovité, skôr riedke. Samozrejme celé sa to nezaobišlo bez telefonátu mojej ségre, ktorá žije v Taliansku a aj vďaka nej sa mi podarilo toto malé umelecké dielo. Možno si poviete: žiadna veda! Ale pre mna uvariť ryžu domäkka bol doteraz zázrak, ktorý sa mi ešte nepodaril. Až doteraz, keď som zistila, že to preto, lebo používam celozrnnú ryžu, ktorá je tvrdšia a aj preto, lebo treba dolievať teplú vodu a nie hocijakú... (!!!)
Takže vuala:




200 g ryža
200 ml
víno
0/5 ks
cibuľa
30 g
eidam
30 g
encián
30 g
Niva
30 g
parmezán
olej
1 ks
bujón
150 ml
mlieko

Na panvici opražíme do sklovita nadrobno nakrájanú cibuľku. Prisypeme umytú ryžu a necháme chvíľku pražiť za stáleho miešania, kým nie je priesvitná. Následne zalejeme vínom a necháme ho odpariť. Potom prilejeme vodu, v ktorej sme si vopred uvarili bujón. Vývar nesmie byť studený, najlepšie ak je horúci, ale môže byť aj vlažný.
Ryžu varíme kým nie je mäkká. Podľa potreby prilievame teplý vývar. Ryža musí byť stále pod hladinou vývaru a stále musí jemne vrieť. Keď je ryža hotová, prilejeme mlieko a tiež chvíľku povaríme, pokiaľ sa nezohreje.
Následne do ryže vsypeme všetky syry, okrem parmezánu, nakrájané na malé kocočky a na nízkom ohni miešame, kým sa nerozpustia. Rizoto musí byť riedke až kašovité. Ak je príliš husté a lepkavé, pridáme mlieko. Tesne pred podávaním primiešame parmezán. Podľa chuti servírujeme posypané suchými alebo čerstvými lístkami petržlenu.
Výborné. Mňam!

nedeľa 18. októbra 2009

Víkend v Bratislave

Keďže som mala na pláne ísť v nedeľu večer do divadla a v sobotu som bola v Nitre u Veroniky, zostala som na víkend v Bratislave. Bude to asi tým, že som cítila trošku nostalgiu za maminým nedeľným obedom, keď som sa pustila do veľkého varenia a pečenia a chcela si tak priblížiť domov. A aj keď nebol doma u seba ani trulo, varila som dnes asi po prvýkrát takto veľa iba pre seba....

Cícerová krémová polievka
cícer
vegeta alebo bujón
cibuľa poprípade cesnak
trošku oleja
bobkový list

Cícer si dáme na niekoľko hodín zmäknúť do vody, inak ho budeme musieť dlhšie variť. Nadrobno nakrájanú cibuľku opražíme v hrnci do sklovita a následne pridáme cícer aj s vodou, v ktorej napučal a bobkový list. Zalejeme tak, aby bol cícer celý vo vode, ale aby zasa vody nebolo príliš veľa. Strukoviny nesolíme nikdy predtým ako sa neuvaria, inak by nám nezmäkli. Keď je cícer mäkký, dochutíme bujónom alebo vegetou. Necháme trochu vychladnúť a rozmixujeme na kašu.
Polievku môžeme podávať s krutónmi alebo navrchu posypanú nadrobno nastrúhaným tvrdým syrom.

Cuketové placky

(na 10 ks)

1 strednú alebo polovicu veľkej cukety
2 vajcia
1 šálku ovsených vločiek
syr typu eidam nakrájaný na malé kocočky
roztlačený cesnak
trochu múky na dodatočné zahustenie podľa potreby
soľ, bylinky podľa chuti

Cuketu nastrúhame nahrubo a zmiešame so všetkými ostatnými surovinami. Ja som cesto nechala trochu odstáť, lebo vločky zvyknú nasať tekutinu. Ak je cesto i napriek tomu príliš tekuté, dohustíme hladkou múkou. Formujeme placky, ktoré môžeme vypražiť, ale dobrá je aj light verzia, ktorú som robila ja – v rúre na papieri na pečenie. Poprípade, ak máme teflónový alebo silikónový plech, tak sa dá aj bez papiera.
Pečieme asi 30 min. na 180°C, podľa potreby po 15 min. obrátime alebo necháme dopiecť iba na jednej strane. Keď sa pečie na papieri, tak ani netreba obracať.

Cícerová kaša

Uvarený cícer z tohto receptu rozmixujeme ponorným mixérom na kašu, dochutíme podľa ľubovôle.

Cukety nakladané v olivovom oleji

Cuketu nakrájame na kolieska a opražíme na veľmi malom množstve olivového oleja. Nakladáme do pohárov, prekladáme cesnakom nakrájaným na plátky, zalejeme olivovým olejom. Takto pripravené cukety je možné skladovať v chladničke asi týždeň. Dajú sa jesť s chlebom, ja ich mám najradšej s bruschettami, teda hriankami, keď olej, čo kvapká z cukety trošku navlhčí chrumkavý chlebík...Olej, čo nám v pohári od cukín zostane sa dá potom ešte použiť pri ďalšom varení.

 

streda 14. októbra 2009

Sicílska parmigiana alebo zapekané baklažány s mozzarellou



     Tak a dostali sme sa konečne k našej vytúženej parmigiane. Vytiahla som baklažány z Miletičky a išlo sa na to:



Na 1 plech pre 4 ľudí budeme potrebovať:

  • baklažány 3ks
  • mozzarella 3ks (najlepšia di Buffala)
  • cesnak 3 ks
  • paradajkový pretlak 1 balenie (250-300g)
  • strúhaný parmezán cca 100g
  • čerstvé lístky bazalky cca 20ks (dá sa nahradiť aj sušenou)
  • oregano sušené
  • soľ
  • olej podľa potreby


1. Baklažán pozdĺžne nakrájame na plátky (voľakedy sa aj nechal nasolený v sitku, aby pustil vodu a nebol horký, ale pri dnešných vyšľachtených odrodách to už nie je treba).

2. Jednotlivé pláty opražíme na troche oleja.

3. Následne vysmažené vrstvíme do hlbšieho plechu (alebo jenskej misy) nasledovne: tenká vrstva pretlaku, baklažány, pretlak, plátočky cesnaku, bazalka a natrhané kúsky mozzarelly. Kto chce, môže dať aj parmezán do vrstvenia, parmigiana bude chutnejšia. Komu stačí mozzarella, môže dať parmezán až nakoniec navrch.

4. Na poslednú vrstvu baklažánu dáme už len pretlak, posypeme parmezánom, prikryjeme alobalom a dáme piecť pri 180°C na 30 – 45 min. V polovici pečenia alobal odstránime.

5. Po vybratí z rúry necháme ešte dobublať, trochu ochladnúť. Podávame s bagetkou alebo celozrnným chlebíkom, krájame a pečivkom vytierame šťavu. Mňam! Veľmi dobre chutí aj parmigiana „odstáta“ na druhý deň, keď sú chute prepojené.









♡♡♡

utorok 13. októbra 2009

Rýchly mamin koláčik s lieskovcami


(na menší plech 30x25cm)


1 ½ šálky hladkej múky
¾ šálky cukru
1 vanilkový cukor
3 čajové lyžičky kakaa
1 čajová lyžička sódy bikarbóny alebo prášku do pečiva
1 šálka mlieka
3 pol. lyžice oleja
1 vajce
za hrsť nasekaných lieskovcov
1 lyžička škorice alebo perníkového korenia





Sypké suroviny zmiešame a do nich postupne pridávame tekuté: vajíčko, olej, mlieko. Hotové cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech. Pečieme pri 180°C cca 30 min. či je koláč upečený si overíme „slamkovým“ testom (ponoríme slamku do cesta, keď vyjde suchá, je hotový, keď sa vo vnútri niečo zachytí, ešte nie).


Ako som ten koláč pripravila, spomenula som si na Jariho, ako sa ma pýtal na veľkosť plechu a ja mu na to: „veď normálny klasický plech“ a došlo mi, že on mal z toho asi sušienku a asi si na mňa aj zanadával...Ja som si totiž vtedy neuvedomila, že množstvá v zošitku boli prispôsobené mojim eventuálnym vtedajším potrebám a podmienkam a teda skôr pre 1 – 2 osoby a nie pre celú rodinu...Ale dnes som vzhliadla ten výsledok zrodený z mužských rúk, čo po prvýkrát piekli niečo sladké a vyzerá to takto:


Milé nie? A kto by povedal, že to je dielo muža? No Jari, si teda asi riadne romantická duša :-)


nedeľa 11. októbra 2009

Víkend u našich

Dnes ráno, ani neviem prečo, som sa zobudila s fixnou myšlienkou, že musím upiecť bábovku. Mala prísť na návštevu Tonka, spolužiačka zo ZŠ, s ktorou sme zostali kamarátky dodnes, aj keď pracuje v Rakúsku a na Slovensko sa dostane len občas. A tak som si zalistovala v mojej zbierke receptov. nejaké bábovky tam boli, ale nakoniec som sa rozhodla, že chcem originál recept mojej mamy. A tak sme upiekli:





Bábovka od mamy


250g práškového cukru (môže byť aj kryštálový)
250g polohrubej múky
pol sáčku prášku do pečiva
4 vajcia
1 vanilkový cukor
1dcl oleja
1dcl vody

Žĺtky vyšľaháme s cukrom a vanilkovým cukrom do penista. Ako sa šľahajú, postupne pridávame po troške vlažnú vodu. Múku s práškom preosejeme a pridáme k vyšľahaným žĺtkom. K tejto zmesi zasa opatrne primiešame bielky vyšľahané so štipkou soli, ktoré sme ešte pred šľahaním dali na chvíľu do chladničky. Nakoniec po častiach prilejeme olej. Takto pripravené cesto vylejeme do vymastenej a hrubou múkou vysypanej bábovkovej formy a pečieme 30 – 45 min. pri 180°C. Ak chceme bábovku čokoládovú, tak do nej jednoducho pridáme pár lyžíc kakaa. Tiež sa dá do cesta zamiešať horká čokoláda na varenie nakrájana na drobno alebo nastrúhaná. To je verzia, ktorú som zvolila ja.

piatok 9. októbra 2009

Podviedla som trula!


Včera som varila. Potrebovala som jednoducho spotrebovať tú úžasnú zeleninku, ktorú som si nakúpila na Miletičke. Nemohla som ju jednoducho na víkend, keď idem k našim, nechať len tak napospas času a jeho deštruktívnym vplyvom. A tak...
A tak som zobrala všetko, čo bolo treba spapať a vyšlo z toho:

Krémová hubová polievka s cesnakom

Je pravda, že nevyzerá vábne a podobá sa skôr na pyré z kiwi ( hodne odležaného, však Jari :-) alebo ako rozmixované jablko, ale bola naozaj dobrá. Navyše výhoda tejto polievočky je, že neobsahuje mlieko, ani šľahačku, takže je relatívne light. Dáme do nej:
hlivu, šampiňóny alebo iné huby
cibuľu a cesnak
bujón alebo vegetu
soľ

Cibuľku nakrájame nadrobno a opražíme na olivovom oleji. Keď je do sklovita, pridáme nakrájané huby, trošku opražíme a potom zalejeme zeleninovým vývarom alebo vodou. Pridáme vegetu, soľ a necháme variť. Keď huby zmäknú, odstavíme. Rozmixujeme ponorným mixérom. Do polievky ešte roztlačíme cesnak. Podávať môžeme s krutónmi alebo chlebíkom alebo len tak.

Šampiňónová roláda z lístkového cesta s mozzarellou a paradajkami

lístkové cesto
šampiňóny alebo iné huby
paradajky alebo paradajkový pretlak
mozzarella
soľ
bylinky

Na vyvaľkané lístkové cesto poukladáme rovnomerne všetky suroviny , zalomíme okraje, aby nám plnka nevytekala a zatočíme. Pečieme na plechu vymastenom alebo vystlanom papierom na pečenie. Najlepšie podávať čerstvé a teplé, pretože nastudeno alebo ohriate to už nemá tú správnu chuť a vôňu.


No a dnes, keďže jedla bolo viac ako pre jednu osobu, som pozvala na tento domáci obed susedu z vedľajšej firmy, Juditu. Takže bola mojím dnešným degustátorom. Dúfam, že sa trulo môj neurazí. Ozaj a vraj to bolo dobré. Dostala som povolenie nosiť častejšie :-)


utorok 6. októbra 2009

Deň, keď som menila menu asi 10 krát, možno viac...a nakoniec to aj tak nebolo nič špeciálne

No tak dnes sme mali trula pozvaného na večeru. Najprv som chcela robiť parmigianu. S tým som išla aj na trh. Kúpim baklažány a ide sa na to. Avšak! Nachádzala som sa práve na trhu na Miletičovej a bola som ohromená a očarená kvalitou zeleniny a priznám aj jej cenou. Pozitívne! Som zvyknutá nakupovať v supermarketoch a tam je pomer kvalita - cena rozhodne iný a často sa stáva, že odchádzam s dlhým nosom ako by som mala kupovať niečo, čo som tam videla v takej istej polohe, no v inej podobe, pred dvoma týždňami. No takže som sa na Miletičke vyšantila a nakúpila som spomínaný baklažán a ešte: karfiol, hlivu, šampiňóny a kukuricu. A dostala som dilemu: čo s toľkou zeleninou? Kedy ju pojem? To ešte nehovorím, že som mala doma týždňové paradajky, ktoré bolo treba urgentne skonzumovať a jediná prijateľná verzia bola: len nie nasurovo! A tiež cuketu...no našťastie, tá ešte niečo vydrží. Bolo treba rozhodne ukuchtiť niečo racionálne a zároveň chutné! No a keďže, okrem toho, že mám akosi už pocit, že parmigiana je naším slávnostným jedlom určeným na zvláštne príležitosti (aj pre jej zdĺhavú a prácnu prípravu), mali sme aj časovú tieseň, nakoniec som od nej upustila...Nebudem vás už napínať a nudiť vás vymenúvaním všetkých možných verzií večere, ktoré sa mi premieľali hlavou, (možno niečo z tých nápadov niekedy zrealizujem), len vám ešte poviem, že ako som tak doma sedela nad desiatimi časopismi o varení a piatimi kuchárskymi knihami, konečne som sa rozhodla pre istú hubovú špecialitu so šafranom na bielom víne z mojej stredomorskej kuchárky. Bola som dokonca ochotná obetovať jednu fľašu z mojej zásoby vín, avšak zátka bola tak napevno, že sa bohužiaľ stalo, že som zlomila spolubývajúcej otvárač! Takže som už tým praštila, stavila som na istotu a zvolila som to najjednoduchšie čo sa dalo a čo som nemohla pokaziť:




Hlivová praženica

asi 250 g hlivy
1 vajíčko
1 cesnak
1 menšia cibuľka
olej
soľ
bylinky podľa chuti

Najemno nakrájaný cesnak a cibuľu opražíme na oleji do sklovita. Pridáme nakrájanú hlivu, posolíme, pridáme bylinky a necháme chvíľku podusiť aspoň kým sa nevyparí voda. Potom pridáme vajíčko, urobíme praženicu a je to! Hotovú zmes poukladáme na krajce chleba, ktoré sme predtým opražili na hrianky, poliali olivovým olejom, aby nebol až taký suchý. Je možné si hrianku aj „nacesnakovať“, ale tým sa potlačí už tak veľmi jemná chuť hlivy.


a

Motýliky s paradajkovou omáčkou a mozzarellou

5 menších alebo 3 väčšie mäkké paradajky (najlepšie sú tie s mäsitou dužinou)
2 mozzarelly
150g cestovín
cibuľa
soľ
bazalka
olej
parmezán podľa chuti

Na rozpálenom oleji opražíme cibuľu do sklovita. Pridáme paradajky nakrájané na kocky. Je dobré, ak sú ošúpané, ale môžu byť aj so šupkou. Paradajky sa šúpu najľahšie tak, že sa namočia na pár sekúnd do vriacej vody. Potom ide to šúpanie jedna radosť.
Keď už máme paradajkovú omáčku hustejšiu, dáme variť cestoviny. Tie nakoniec pridáme k omáčke, prihodíme mozzarellu a zohrievame na miernom ohni, aby trošku zmäkla. Nie však dlho, lebo potom sa zlepí všetka do jednej guče. Hotové cestoviny môžeme ešte posypať parmezánom podľa chuti.


Tento istý recept sa dá urobiť aj z už pripraveného paradajkového pretlaku, poprípade nastudeno ako cestovinový šalát. Vtedy ale paradajky nevaríme, len ich nakrájame na kocky, rovnako ako mozzarellu, polejeme olivovým olejom a je to. Veľmi príjemné papaníčko najmä v letných mesiacoch.

sobota 3. októbra 2009

Domáci biely jogurt

Tento recept nám dáva návod ako si ľahko a pomerne lacno urobiť jogurt doma. Objavila som ho v niektorom z mojich početných kuchárskych časopisov. Nechcelo sa mi veriť, že by to mohlo byť také jednoduché a bez zdĺhavých ceremónií. Musela som to vyskúšať. A ono to naozaj funguje!!!

1l plnotučného mlieka
1 malý biely bio-jogurt

Mlieko zahrejeme na telesnú teplotu. Treba dávať pozor, aby sa neprehrialo, inak by sa nám jogurt nevytvoril. Zahriate mlieko zmiešame s jogurtom a odložíme na teplé miesto. Ja často využívam rúru, keď ju mám ešte teplú z pečenia, v zime sa dá aj radiátor. Zmes necháme stáť asi 10-15 hod., avšak mala by stačiť jedna noc, aby sa jogurt vytvoril. Dochutíme podľa ľubovôle.

Večera na želanie...

Dnes mal môj trulo za sebou ťažký deň. Bol na jednom vyšetrení , ktoré si vyžadovalo hladovku, takže chudák 36 hodín takmer nejedol. Chcela som pripraviť niečo nové, niečo, čo sme ešte nemali. Vlastne...ja málokedy uvarím niečo dvakrát. Rada experimentujem a inak tomu nebolo ani dnes večer. Mojou inšpiráciou dnes mi bola táto knižka. Je v nej veľa zaujímavých, jednoduchých a chutných receptov. Mám ju rada.

No a aké bolo vlastne to menu?

Pláty lístkového cesta na spôsob pizze

(8 plátov)

2 balenia rozvaľkaného lístkového cesta
paradajky
mozzarella
cesnak
cibuľa
ančovičky
cappari
oregano
bazalka
soľ
olivový olej

Vyvaľkané cesto rozrežeme na pláty – z jedného balenia nám vyjdu asi 4 pláty. Je však lepšie použiť lístkové cesto v celku / v kocke a nechať si ho trochu hrubšie, pretože z už kúpeného vyvaľkaného cesta sú potom pláty príliš tenké a konečný výsledok je krehký a ako hlavné jedlo veľmi nezasýti. Na druhej strane, pokiaľ tento recept chceme použiť ako predjedlo alebo len tak na zahryznutie k vínku, určite je vhodnejšia táto light verzia.
Pláty pokryjeme surovinami podľa chuti. Ja som použila nasledovné verzie:
Paradajky s mozzarellou, pod každý plátok som dala kúsok cesnaku.
Paradajky s ančovičkami, cibuľou a plátkami cesnaku; pre tých, ktorí majú radi slanšie obdoby je ideálne pridať ešte cappari. Cibuľka by mala byť nakrájaná na tenko, aby sa stihla prepiecť.
Všetko trošku pokvapkáme olejom, osolíme, posypeme bylinkami a šup do rúry. Pečieme na omastenom plechu alebo na papieri na pečenie (ja som použila ten istý, v ktorom bolo zabalené cesto) pri 180 °C cca 20 – 30 min., kým cesto nenaberie zlatú farbu.
Pre väčšiu autentickosť sa dá použiť kúpené pizza cesto, ktoré som osobne ešte neskúšala, no určite stojí za to, to raz risknúť, aj keď osobne som za domácu prípravu.



A keďže prvotným podnetom k celej akcii bolo trulovo želanie papať nejaký domáci suchý koláčik, tak som sa podujala na...

piatok 2. októbra 2009

Muffiny z piškótového cesta s kakaom a banánmi

(na 6 veľkých muffinov alebo jeden menší plech)
3 vajcia
¾ hrnčeka zmäknutého masla
1 hrnček hnedého cukru
1 balíček vanilínového cukru
1 biely jogurt
štipka perníkového korenia
1 ¼ hrnčeka múky
½ vrecúška kypriaceho prášku
2 lyžice kakaa
1 banán

Vyšľaháme vajcia. Zvlášť potom vyšľaháme zmäknuté maslo s cukrom. Postupne k nemu pridáme vajcia a jogurt, neskôr preosiatu múku s práškom do pečiva, korením a kakaom. Zmiešame, rozdelíme do muffinovej formy a do každej jamky vložíme kúsok banánu.
Ja používam silikónovú formu, ale cesto sa mi aj tak mierne prilepilo, preto je dobré nechať ho vychladnúť predtým, ako ho chceme vyklopiť. V prípade, že robíme koláč na plech, je vhodné použiť papier na pečenie.
Pečieme vo vyhriatej rúre pri 180 °C asi hodinu. Ten čas je dosť dlhý, preto sa už oplatí robiť tento koláč z dvojitého množstva, ak máte pre koho.


Spokojnosť bola veľká a chvály nekonečné. To by si mala každá začínajúca kuchárka zadovážiť – motivujúceho degustátora, ktorý rád papá, nebojí sa skúšať nové chute a nemá predsudky. Inak vás to varenie nebude baviť, pokiaľ vaše snahy nik neocení.

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...