nedeľa 27. februára 2011

Netradičná nedeľa






Šaláty sú mojou častou a obľúbenou voľbou k večeri. Nesledujem recepty na šaláty. Robím ich intuitívne. Zájdem do obchodu a podľa toho čo majú sa rozhodnem. Kreáciu dotvoria moji verní kamoši - olivový olej, sójová omáčka, bylinky. Bohužiaľ je pravda, že slovenský zákazník si hlavne v zime veľa nenavyberá. Kapusta, mrkva, zemiaky, cibuľa??? Nepochybujem o blahodárnych účinkoch týchto plodín na ľudské zdravie, ale chcelo by to viac pestrosti. Áno, nepopieram, že sa nájde aj iná zelenina, ale v takom stave, že by som ju asi naservírovala skôr nejakému prasiatku. Hnilá, zvädnutá, plesnivá, obitá, mäkká alebo naopak tvrdá ako kameň...Často odchádzam pohoršená a rozladená, že si človek v 21. storočí nemôže dovoliť na Slovensku čerstvú zeleninu a ak aj môže, tak to vyzerá akoby doviezli odniekiaľ z rakúskeho supermarketu kúsky vyradené z obehu. Alebo kupujte cesnak "krajina pôvodu: Čína"! A iný nemajú. Tomu sa hovorí možnosť voľby. To už človeka vážne dopáli. Nech si každý spraví názor sám.
V každom prípade sme my dnes mali aké - také šťastie a aj keď zeleninka nevoňala ako čerstvo natrhaná, mala aspoň vábivé farby. Po včerajšej výdatnej večeri na návšteve u Ondreja, podobne kulinársky naladeného ako ja (pečené kolienko s opekanými zemiakmi ako základ pre pálenú čerešňu) sme sa naozaj potrebovali odľahčiť. Preto obedové menu tvorili: vývar, kuracie prsia na prírodno s bylinkami, šalát.
...a teším sa na leto :-)
Naši majú záhradu. Tie objavné prechádzky v nej stoja za to: rukola, bazalka, medovka, mäta, hrášok, paradajky, papriky, feferonky, uhorky, cukety...stačí privrieť oči a sedím na našej hojdačke, hrám sa s mačkou a popíjam kávičku. Dúfam, že raz budem mať vlastnú podobnú oázu pokoja...
Pekný zbytok nedele! :-)

piatok 25. februára 2011

Black and white

Už dlhšiu dobu sa na mňa z chladničky ceril tvaroh. Kúpila som ho kvôli zámeru pripraviť ravioli. Čas bežal, tvaroh starol a blížil sa k svojej smrti a ja nie a nie nájsť chuť do tak piplavej práce. Pri každom otvorení chladničky sa ma tvaroh pýtal čo s ním teda bude, lebo mu bolo jasné, že súčasť cestoviny už asi tvoriť nebude.
Zasa som prelustrovala všetky knižky, obsahy prstom odhora až dolu...tvaroh...nič! Nakoniec prišiel na rad internet, ale nenašla som nič čo by zodpovedalo mojej predstave. Stáva sa aj vám, že viete čo nechcete, ale neviete popísať čo chcete?
Tak som pozatvárala všetky zdroje inšpirácií a pootvárala skrinky so zásobami. Postupne Dorine ruky začali plodiť koláč black and white. Vopred sa ospravedlňujem, že množstvá sú nepresné, ale robila som ho intuitívne. Musím povedať, že sa oplatilo. Na druhý deň už nebol...


 
Na okrúhlu formu priemeru 25 cm:

Black:

čokoláda na varenie 100g
maslo cca30g
vajce 2ks
cukor ½ šálky
kakao 4 PL
hladká múka cca 1 šálka

Medzitým ako budeme chystať čierne cesto, hrozienka z ingrediencií do toho bieleho si namočíme do teplej vody.
Vo vodnom kúpeli roztopíme čokoládu na varenie spolu s maslom. Sledujeme ako sa nám čokoláda topí a podľa toho pridávame maslo, až kým čokoláda nedosiahne optimálne tekutú konzistenciu a hladký, zamatový vzhľad. Vtedy ju odstavíme.
Do misky si rozbijeme vajcia, ku ktorým primiešame cukor, za stáleho šľahania habarkou primiešame roztopenú čokoládu a kakao a následne po častiach múku, ktorú pridávame podľa toho ako sa nám mení konzistencia cesta. Cesto by nemalo byť riedke a tekuté, ale ani príliš tvrdé a drobivé, niečo medzi tým. Malo by byť jednoducho formovateľné, aby sme ho vedeli utlapkať do formy. Ak je trochu lepkavé alebo mäkké, je to v poriadku, chlad nám pomôže ho sceliť. Uskladníme teda cestíčko do chladničky na čas, za ktorý si pripravíme biele cesto. 
 
White:

vajcia 2ks
cukor ½ šálky
tvaroh 200g
múka asi ½ šálky
hrozienka ½ šálky
vanilkový cukor 1 sáčik
škorica 1 – 2 ČL

Vyšľaháme si žĺtky s cukrom a vanilkovým cukrom. Za stáleho šľahania k nim primiešame tvaroh a múku a už bez šľahania hrozienka a škoricu.
Bielka vyšľaháme zvlášť so štipkou soli a spojíme so žĺtkovou zmesou. Cesto by malo byť tekuté, ale husté, nie riedke. Ak je príliš riedke, primiešame ešte po častiach múku (ale nemalo by byť).
Z chladničky vyberieme čierne cesto, ktoré utľapkáme do formy vopred vystlanej papierom na pečenie. Pokryjeme dno a tiež okraje do asi 3 cm výšky. Do takto vytvorenej misky vlejeme biele cesto. Dáme piecť na 180°C cca 30 min. Hotovo.

štvrtok 17. februára 2011

Kulinárske predsavzatia

Tiež sa vám už stalo, že ste skúšali recepty z kadejakých časopisov, blogov, internetových stránok a neviemčohoešte a nevyčarovali ste krásne voňavučkú nadýchanú, chutnučkú mňamku, ale jedno nejaké nedefinovateľné, zgrcnuté sklamanie, presladené, či úplne bez chuti vôbec nekorešpondujúce s fotkou a už vôbec nie s vašou predstavou?
Tiež ste sa už zaprisahávali, že nebudete kupovať ďalší z kuchárskych časopisov (veď ich máte doma tony a nestačili by všetky hladné africké žalúdky aby to pojedli), lebo z nich aj tak skoro nevaríte, pretože keď niečo potrebujete, väčšinou je to narýchlo a najlepší priateľ naporúdzi je internet a tak časopisy zapadajú prachom a listujete v nich len keď s veľkým predstihom plánujete vianočné pečenie?
Tiež ste si už povedali, že kašlete na všetky tie super špecialitky, čo idú len do peňazí, vyžadujú more času a námahy so zhľadúvaním surovín a prípravou bez záruky výsledku a dobrej chuti, a budete variť len osvedčené recepty?
Tiež ste odpovedali ÁNO ako ja?
Áno a práve preto som sa rozhodla, že budem viac dbať na vlastnú intuíciu (čo sa mi už neraz potvrdilo, aj keď recept vravel inak), preto sa budem snažiť z receptov skôr vziať si inšpiráciu ako ich dodržiavať do bodky, preto si od nového roka nekupujem a nebudem kupovať žiaden časopis o varení (aké kontraproduktívne pri tomto blogu, však?), lebo priateľ povedal, že mi bude musieť zriadiť zvlášť izbu len na materiály o varení a ja mu nechcem spôsobovať vrásky, a preto chcem hlavne konečne využiť materiál, čo mám doma a preto...

 Dorin pomarančovo – čokoládový koláčik




K tomuto receptu ma inšpirovali pomarančové brownies z tohto blogu,  ktoré však nemali absolútne nič s pomarančom, možno len ten názov...hoci som do nich namiešala statočne veľa pomarančovej kôry a dokonca i pomarančovej sťavy, ktorá ani nebola písaná...asi mám otupené chuťové bunky...

Rozhodla som sa teda skúsiť vlastný koláč s vlastnými množstvami a ingredienciami. Vyšiel naozaj chutný kúsok, ale v ceste ani tentokrát nebol cítiť pomaranč, preto nechávam na vás, či tam kôru dáte alebo nie. Dokonca je možno lepšie nedať, keďže v našich končinách len ťažko zoženieme chemicky neošetrený pomaranč a načo riskovať, chemikálií už konzumujeme dosť aj bez toho, že by sme o tom vedeli, tak prečo to robiť vedome, všakže...

Na menší plech cca 30x20 cm

• čokoláda na varenie 100g
• maslo 30g
• mlieko podľa potreby (nie viac ako 1dcl v celom koláči)
• vajce 2ks
• cukor ½ šálky
• vanilkový cukor 1 sáčik
• olej (asi ½ dcl)
• rumová aróma 3 čl
• pomaranč 1 – 2 podľa chuti (odporúčam 2, ja som mala iba 1)
• perníkové korenie ½ čl
• múka 1 šálka (2 dcl)
• prášok do pečiva ½ čl
• kakao 8 pl

Postup sa zdá dlhý, no nenechajte sa odradiť, je tam len veľa opisu.
Vo vodnom kúpeli necháme roztopiť čokoládu s maslom. V prípade, že by zmes bola príliš hustá, prilejeme trochu teplého mlieka a vymiešame dohladka (neľakajte sa, ak vám čokoláda v prvej chvíli po priliatí mlieka opätovne stuhne, akonáhle sa ohreje, znovu zvláčnie). Odstavíme z plameňa a vyšľaháme si vajcia s cukrom a vanilkovým cukrom dopenista, prilejeme dva „kruhy“ oleja (keď v miske dvakrát zakrúžime flašou otočenou dolu hlavou), prilejeme rumovú arómu, nastrúhame kôru z 1 pomaranča, vlejeme roztopenú čokoládu, prisypeme perníkové korenie, osejeme múku s práškom do pečiva a kakao, pričom stále miešame (ja som naďalej používala ručný šľahač). Vznikne nám zmes, ktorá nie je ani riedka ani príliš hustá. Avšak ja som sa obávala, že bude koláč suchý a tak som ešte priliala za pol šálky mlieka. Koláč bol tak nadýchanejší, ak ho však chceme hustý, môžeme mlieko vynechať.
Vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a ak máte cesto dostatočne husté (bez mlieka), môžete naň poukladať pomaranč, ak je redšie, aby nám neklesol, vložíme koláč na 10 min. do rúry rozohriatej na 180°C.
Mesiačiky pomaranča musia byť bez blaniek. Môžeme to dosiahnuť takto: pomaranč ošúpeme aj s vrchnou blankou, tak, že po ošúpaní vidíme dužinu. Následne jednotlivé mesiačiky vyrezávame rezom kolmo na pomaranč smerom do stredu ružice vždy popri blanke, tak, aby nám po dvoch rezoch z každej strany mesiačika vypadol už hotový čistý mesiačik. Z pomaranča musí zostať iba ružica šupiek. Ja som použila len jeden pomaranč, lebo som viac nemala, ale dala by som aspoň dva, tak, aby bol pokrytý celý povrch koláčika.
Po 10 min. plech vyberieme a naukladáme naň mesiačiky. Nebojíme sa pritlačiť a ponoriť ich, lebo na povrchu sa nám urobila vďaka čokoláde kôrka a pomaranč by neklesol, pod ňou je však ešte mäkký. Pomaranč v rúre krásne zmäkne. Znovu vložíme do rúry a pečieme kým po ponorení slamky, či vidličky na nej nezostávajú mokré stopy (cca 20 min.).
Myslím, že sa vydaril. Aspoň ja som bola veľmi spokojná! Budem rada, ak aj vám bude chutiť.


streda 16. februára 2011

Spomienka na Turín

Milujem talianske záhrady v meste, pôsobia tak tajomne. Možno preto, že sú oku bežného okoloidúceho ukryté za masívnymi bránami a obkolesené starobylými budovami. V jednej z tých turínskych som bola počas mojej služobnej cesty. Doviezli nás na večeru do starobylého "palazzo" s krásnou rozsiahlou záhradou, v nej elegantné plátenné slnečníky, guľaté stoly a biele záhradné stoličky, v rohu oddychová zóna so záhradnými kreslami. Letné ovzdušie, prosecco v ruke, raj na jazyku. Malé občerstvenie pred samotnou večerou spočívalo v  jednohubkách ako minipizze, olive ascolane (zelené olivy plnené mletým mäsom, obalené a vysmažené), kanapky s lososom, či kaviárom a vyprážané kúsky hocičoho. Človek by neveril čo všetko talianom napadne obaliť! Napríklad aj také cuketové kvety! Avšak to, čo zaujalo mňa a čo mi bolo dovtedy neznáme sú vyprážané lístky šalvie. Také jemné, nemastné, chrumkavé...a tá nezvyčajná chuť! "Čo to je?", pýtala som sa domácich...Kto nevyskúšal, tomu rozhodne odporúčam a nevyžadujú až takú pracnú prípravu ako by sa mohlo zdať.


Vyčaríme ich nasledovne:

lístky šalvie 15 – 20 ks
vajce 1ks
hladká múka 3 – 4 lyžice podľa potreby aj viac
soľ
olivový olej

Vymiešamie si vajíčko s múkou, osolíme. Cestíčko musí byť trochu hustejšie, aby nám na lístkoch držalo. Ak sa však počas vysmážania rozhodneme mať lístky pokryté iba jemnou vrstvou alebo nám cesto príliš zhustlo, prilejeme trochu mlieka. Lístky namáčame do cestíčka a vysmážame na rozpálenom oleji.

Skúste raz pripraviť niečo podobné svojej návšteve a potom sledovať ich reakcie pri ochutnávaní. A najlepšie im nič predtým neprezradiť :-)


utorok 15. februára 2011

Fagioli all’uccelletto

... alebo fazuľa na spôsob vtáčika dostala toto pomenovanie práve preto, že jej príprava je rovnaká ako v prípade vtáčikov - so šalviou a paradajkovou omáčkou. Bol to slávny Artusi (starý taliansky gastronóm, 1820 - 1911), kto toto meno fazuľkám vymyslel a pridelil.

Jedná sa o jednu z najznámejších príloh používaných v Talianskej kuchyni. Bežne ju nájdete aj na samoobslužných stoloch ako súčasť pohostenia v čase aperitívu v ktoromkoľvek talianskom bare, ale najpravdepodobnejšie vám ich naservírujú v Toskánsku! Áno, tušíte správne, jedná sa o typický recept práve z tohto regiónu, presnejšie z Florencie, ktorá je historickou kolískou talianskej gastronómie. Sláva tohto receptu je viazaná predovšetkým na jednoduchosť ingrediencií a intenzívnej, no pritom lahodnej chute, ktorá z neho činí výbornú prílohu k mäsu (v Toskánsku k pečenej klobáse), ale dá sa poňať aj ako vegetariánske hlavné jedlo. Mne chutili len tak s chlebíkom.




Moje množstvá na prípravu receptu sú pre prípad hlavného jedla a teda ak budete chcieť len prílohu, radšej ich vydeľte dvoma.


Pre 4 osoby:

suchá fazuľa 400 g (100g na osobu)
zrelé paradajky alebo konzervované lúpané paradajky 400g
• šalvia 2 halúzky (asi 8 lístkov)
cesnak 3 strúčiky
olivový olej


Predtým ako pristúpim k samotnému postupu, by som rada zdôraznila, že to, ako uvaríme fazuľu je veľmi dôležité pre správne prevedenie receptu a dosiahnutie originálnej chute.
Bežne sa uvádza, aby sa fazuľa dala cez noc do vody napučať. Je to síce urýchľovač celkového postupu, no nezaručí vám chuť, ktorú budete cítiť, keď to urobíte inak:
Pôvodný recept vraví: treba mať veľa trpezlivosti a rozhodne tento recept neskúšajte, ak sa ponáhľate. Optimálny je mierny plameň, fazuľky by sa vo vode nemali ani pohnúť. Keby sme boli totálni gastronomickí puritáni, tak by sme zvolili najideálnejšiu materiál nádoby na varenie fazule, ktorým je terakota alebo kamenina. Pochybujem však, že by to za 1. bolo vôbec možné v tomto storočí a za 2. tento nadľudský výkon niekto ocenil (tu vidíme, že taliani majú svoje posvätné metódy aj na obyčajné varenie fazule). Ak však niečo podobné nájdete v dedičstve po babičke, umožníte mu jedinečnú príležitosť sa neoceniteľne uplatniť. Ak nie, nahraďte terakotu iným materiálom, ktorý má dostatočne hrubé dno a dobre udržiava teplo (napr. smalt).
V prípade, že ide o suchú fazuľu množstvo vody, ktorou ju zalejeme by malo byť 5 násobkom jej váhy ak máme čerstvú fazuľku, zalejeme ju vodou na výšku cca 4 prstov. Do vody hodíme halúzku šalvie, strúčik cesnaku a lyžicu olivového oleja. Čerstvú fazuľu necháme zovrieť a potom už len varíme na miernom ohni. Suchú jednoducho iba varíme na miernom plameni. V oboch prípadoch sa treba vyzbrojiť trpezlivosťou. Akonáhle máme fazuľu uvarenú, scedíme ju. Na panvici (najlepšie z terakoty) necháme na olivovom oleji opražiť do sklovita 2 strúčiky cesnaku s 1 halúzkou šalvie. Po 2 – 3 minútach pridáme lúpané a pokrájané paradajky (tie čerstvé ešte zbavíme semien) a necháme variť až kým omáčka nezhustne. Následne pridáme uvarenú fazuľu, osolíme a okoreníme. Necháme ešte cca 15 min. dovariť. Podávame teplé.

pondelok 14. februára 2011

To zviera za to nemôže... alebo zapekané pikantné kuracie prsia

Chcem upozorniť, že v tomto príspevku budem trochu frflať, veď nenadarmo ma môj najlepší kamarát prezýva „Dora ufrflaná“... S priateľom sme mali už týždeň vybraté, čo si uvaríme k nedeľnému obedu. Malo to byť pikantné kura podľa tohto receptu. A tak sme sa podujali na nákup chýbajúcich surovín. Už od začiatku mi znela podozrivo cesnaková pasta. Musím priznať, že osobne veľmi neuznávam rôzne „výdobytky“ ,ktoré nám majú na jednej strane uľahčovať varenie, no pritom sa cpeme všelijakými polotovarmi, ktoré nám len kazia pečeň a obličky...nuž ale tento krát som sa rozhodla sledovať recept do bodky ani neviem prečo. „Skúsenej kuchárke„ vôbec nebolo podozrivé, že sa v recepte neuvádzajú množstvá... Aby som to nezdržiavala, prejdem k veci. Pastu sme po spoločnom hľadaní úspešne našli. Našli sme tiež tabasco, ktoré rovnako patrí do receptu a o ktorom by som sa tiež rada zmienila pár „lichotivými slovami“, ale po poriadku. Najprv vám predstavím recept, no odporúčam pred samotnou prípravou si vo svojom záujme prečítať celý tento príspevok aj s dodatkom.

Recept som mierne pozmenila.
Pre 4 osoby potrebujeme:

• plátok kuracích pŕs 4ks
• múka hladká na obalenie kuracích pŕs
• cibuľa ½ ks
• cesnaková pasta 1 lyžička
• zelerovú vňať (ja som použila sušený) cca 3 lístky
• paradajková omáčka 400g
• plesňový syr – použila som Nivu ½ balenia
• cuketa 1ks
• soľ
• korenie

• olivový olej


Kuracie prsia nakrájame na kúsky, ktoré obalíme v múke a prudko opražíme na oleji dozlatista. Mäso po opražení premiestnime do zapekacích misiek resp. do jenskej misy.

Rovnako si na oleji opražíme dosklovita nadrobno nakrájanú cibuľku, ku ktorej pridáme cesnakovú pastu a zelerovú vňať. Po osmažení pridáme paradajkový pretlak a 2 lyžičky tabasca (alebo 1 malú feferónku). Dochutíme korením, či bylinkami podľa vlastnej chuti. Necháme podusiť cca 15 min. Omáčkou polejeme kuracie kúsky, navrch poukladáme na kolieska pokrájanú cuketu a prikryté alobalom dáme zapiecť na cca 20 min. pri 180°C, následne odstránime alobal a kura posypeme kúskami syra. Opätovne dáme zapiecť na ďalších cca 15 min, resp. kým sa syr neroztopí.

Podávame s čím sa nám to hodí najviac. My sme si zvolili opekané zemiaky.




A teraz moje záverečné rozhorčené postrehy.

Cesnakovú pastu som dala do omáčky v množstve 1 lyžica. A aj keď som nevedela pre koľko ľudí je tento recept určený opäť ako „skúsená kuchárka“ som dala presne to isté množstvo ako píše recept. Ochutnám a...fuj!!! to čo je? Soľ sama!!! Čítam etiketu a: mletý cesnak a 50% soli. Znovu čítam postup “za lyžicu cesnakovej pasty”, to sa mi nezdá. Rozhorčená som si uvedomila, že treba nejak túto zradu zakamuflovať a tak som do omáčky vyliala zvyšnú omáčku (takže spolu 400g) a dúfala, že to bude stačiť a že po tom, ako ju zmiešam s kuraťom, sa slaná chuť stratí. Podotýkam, že paradajková omáčka s cesnakovou pastou bola statočne cítiť LEN po soli. V recepte už uvádzam množstvo, ktoré by som tam reálne dala, ale, zaobídete sa bez.

Čo sa tabasca týka pamätám si, že moja mama v kuchyni mala tiež, ale nepamätám sa, že by ho niekedy použila. Teraz už viem prečo. Tabasco je prosím pekne feferónka, ocot a soľ. Vyrobené v Amerike. A v recepte ho nebolo pri uvedenom množstve cítiť ani za mak. Potom sa pýtam: nie je lepšie radšej rovno použiť len feferónku alebo si doma vyrobiť pikantný olivový olej? A namiesto cesnakovej pasty použiť pretlačený surový strúčik? Veď konečný efekt musí byť ten istý! Teda pardón, dovolím si tvrdiť, že ešte lepší. Nechcem nikoho uraziť, ale som sa zasa raz presvedčila, že nie je nad jednoduché základné domáce suroviny.

Záver: kura nakoniec chutilo výborne, slanú chuť sme zabili menej osolenými zemiakmi :-) preto som sa s vami o tento recept aj podelila. Ale nabudúce budem najprv merať a potom strihať.

Navyše Absik - bloger, ktorý tento recept publikoval mi nakoniec po mojom rozhorčenom komentári vysvetlil, že on vlastne myslel 100%- ný drvený cesnak bez soli...

nedeľa 13. februára 2011

Valentínska jablková torta s hrozienkami a ovsenými vločkami

Možno sa na Valentína hodí skôr niečo čokoládové...alebo ružové s polevou...alebo šľahačkové....no ja som učinila inú voľbu. Jarko, môj priateľ, bol v piatok nedočkavý a tak namiesto v pondelok ráno som valentínsky darček dostala už v piatok večer :-) Bonbóniky Lindt v krásnej červenej plechovičke v tvare srdca.

Stavím sa, že neuhádnete čo bol prejav mojej lásky! Pomarančový džem! Áno, hociktorý iný muž by sa na mňa skúmavo zahľadel,... že ako to vlastne myslím, ale ten môj, čo si pravidelne ráno maže chlieb maslom a džemom, sa potešil. K netradičnému darčeku ma inšpirovala návšteva talianskych potravín v Bratislave –Pesto and Co (na Špitálskej). Bola som si bola istá, že túto príchuť ešte v repertoári priateľ nemá a že to teda bude niečo špeciálne. 


 
A veru aj bolo. Menu na sobotné raňajky bolo teda jasné!



Ako každý iný džem, okrem na chlieb sa dá použiť aj na koláčik. Tento jablkový, ktorý vám dnes predstavím je preň ako stvorený. Jeho sladká chuť sa ideálne dopĺňa s kyslastou chuťou pomaranča. 

Mám rada kombináciu jablko, hrozienka a škorica. Vždy domov krásne prevoňajú. Stalo sa už akousi zaužívanou tradíciou, že cez víkend pečiem. Môj priateľ to vždy patrične v práci ocení, keď si vybaľuje desiatu :-) a smeje sa závistlivým pohľadom.

Tento koláčik je trochu iný ako klasický jablkový: cesto – strúhané jablká – cesto. Jablko nakrájané na kocky sa vmieša priamo do cesta. Tým pádom sa koláč nerozpadáva, ale jablko cítime aj tak. Je ideálny k raňajkám, k čaju, i ku káve. A veľmi sa k nemu hodí džem s trošku kyslastou príchuťou ako napr. pomarančový, ktorý som použila ja. Rozkrojila som si svoj kúsok pozdĺžne, natrela džemom a plátky zasa spojila. Mňam!

  
V prípade, že by ste mali chuť si niečo takéto doma vyčarovať, budete potrebovať: 

Na okrúhlu 25 cm formu
ovsené vločky 150g
• biely jogurt 1 téglik
• hrozienka 60g
• cukor 180g
• vajce 2ks
• olej 60g
• soľ štipka
• citrónová kôra z 1 citróna
• citrónová šťava z 1 citróna
• hladká múka 300g
• mlieko 100 g
• prášok do pečiva ½ sáčika
• škorica 2 lyžičky
• jablká 2 veľké alebo 3 malé


Asi pol hodinu pred samotnou prípravou vmiešame ovsené vločky do jogurtu a hrozienka dáme do teplej vody napučať.
V hlbšej miske vyšľaháme elektrickým šľahačom cukor s vajíčkami dopenista. Pridáme olej, soľ, citrónovú kôru a šťavu, jogurt s ovsenými vločkami. Následne preosejeme za stáleho miešania alebo občasného šľahaniado zmesi múku zmiešanú s práškom do pečiva, škoricu a prilejeme mlieko. Nakoniec primiešame na kocky pokrájané jablko a scedené hrozienka.
Cesto vylejeme na vymastenú a múkou vysypanú formu. Ak chceme, na vrch koláča ešte naaranžujeme plátky ošúpaného jablka a posypeme ovsenými vločkami.
Pečieme pri 180°C 45 min. – hodinu. Ja som síce použila 25cm formu, ale osobne odporúčam použiť niečo väčšie nakoľko je cesto potom dosť vysoké a dlho sa pečie.

piatok 11. februára 2011

Slepačia polievka nielen pre dušu

V poslednom čase objavujem čaro slepačieho vývaru. Niežeby som ho predtým nebola jedla. Práve naopak. Len ma akosi neoslovil, neinšpiroval. Paradoxne hoci to bola mamina slávnostná polievka, ktorá nikdy nechýbala, keď sa v nedeľu a vo sviatok sadalo k stolu, neznamenala pre mňa nič výnimočné. Postupne však po nespočetných neúspešných gurmánskych pokusoch s rôznymi „sofistikovanými“ receptami z časopisov a iných blogov sa stále viac zameriavam na tradíciu a osvedčené recepty.
A bol to môj priateľ, ktorý raz navrhol, aby sme si uvarili vývar. Nejdem vás učiť ako sa taký vývar robí. Aj keď ja som to predtým nevedela. Nie nebol ťažký, ale nezaujímala som sa. Na tejto polievke sa mi páči to, že sa vám proste MUSÍ podariť, je úplne jednoduchá a pritom tak všemocná! Má blahodárne účinky na náš organizmus, či už nás kvári chrípka alebo bolí duša, vývar je tá najlepšia voľba!
 
Ja ho robím takto:
4/5 porcií

• kosti na vývar 500g
• voda 2l
• mrkva 4ks
• zeler ½ ks
• petržlen 1ks
• cibuľa 1ks
• malá feferónka 1ks
• petržlenová vňať čerstvá
• vegeta

Na halušky:
• vajce 1ks
• pšeničná krupica cca 4 PL



Mäso opláchneme a vložíme do väčšieho hrnca spolu so zeleninou a feferónkou. Zalejeme vodou a osolíme. Varíme kým nie je mäso mäkké cca hodinu – hodinu a pol. Pred dovarením si pripravíme cesto na halušky. Vajce rozbijeme do pohára, pridáme ½ lyžičky vegety a za stáleho miešania doň prisýpame múku, kým nedosiahneme konzistenciu hustej kaše. Okrem pšeničnej krupice sa dá použiť aj detská, s ňou sú halušky mäkšie, ale ja ich práveže mám rada tvrdšie.
Z polievky všetko vyberieme a odoberieme si z nej asi ½ l do druhého hrnčeka. Dáme zovrieť a za stáleho pomalého varu do nej pomocou malej lyžičky hádžeme halušky nasledovne: najprv si lyžičku namočíme ho horúceho vývaru, aby sa nám na ňu haluškové cesto nelepilo. Potom ňou odždibneme asi za pol lyžičky z haluškovej hmoty a hodíme do vriacej polievky. Lyžica musí byť stále mokrá. Keď sa nám cestíčko drobí alebo je príliš tvrdé, prilejeme si doň lyžičkou trochu vývaru, aby zmäklo a scelistvelo. Po každom odždibnutí si cesto v šálke lyžičkou znovu utlapkáme, aby nám v polievke neplávalo veľa haluškových odrobiniek. Necháme variť cca 10 min. Či sú hotové zistíme tak, že si jednu vytiahneme a prepolíme ju. Keď je vnútri suchá, necháme ešte variť.
Medzitým oberieme mäsko z polievkových kostí, zeleninu nakrájame nadrobno (niekto dáva zeler a petržlen iba povariť, ale neje ich, ja jem všetko okrem cibule a feferónky). Keď sú halušky uvarené, precedíme k nim zvyšnú polievku a vsypeme zeleninu s mäskom. Podávame posypané nasekanou petržlenovou vňaťkou a s vegetou.
 
Samozrejme sa u nás jedáva ešte aj s tzv. strúhankou (niekde ju volajú aj mrvenička) alebo domácimi slížami (rezancami). Isté je, že tá mamina je 100% bio. Všetko je totiž domáce...čo sa o mojej už povedať rozhodne nedá. Neviem, čím to je, ale aj tak mi tá moja polievočka chutí viac ako mamina...možno preto, že je menej mastná...A vy ju robíte tiež takto?

štvrtok 3. februára 2011

Sladký citrón

Pamätám si, že keď som prišla prvýkrát na Sicíliu, bolo to na jar, bola som uveličená z toho, že vidím dozrievať citróny na stromoch len tak, hocikde v záhrade. Mohla som sa načiahnuť z chodníka a jeden si odtrhnúť, kdežto u nás na Slovensku bol úspech, keď si niekto vypiplal nejakú tú rastlinku v skleníku, aj keď možno nerodila, ale bol to citrónovník!!! Nevedela som sa na tie stromy obťažkané citrónmi a pomarančami vynadívať.

Všeobecne na juhu Talianska sa citrón veľmi často v kuchyni používa do koláčov a zákuskov, na morské plody a ryby, na likéry a sirupy, rôzne nápoje. V lete je účinný proti smädu, v zime do sladkých tôrt a koláčov, no a celoročne k rybám a morským plodom. Sicília bez citrónov by ani Sicíliou nebola.

Čerstvá šťava z citróna sa používa aj ako zálievka pre pokrmy z rýb a niekedy nahrádza ocot. Okrem toho, vzhľadom na to, že má vraj schopnosť „zmäkčiť“ tkanivá zvierat, často sa používa do marinád. Obzvlášť pri divine a tmavom mäse.

Taktiež zabraňuje sčernaniu nakrájanej zeleniny a ovocia a preto sa hojne pridáva do ovocných či zeleninových šalátov.

Citrónová kôra, plná aróm a vôní sa strúha a používa pri príprave rôznych sladkých i slaných pokrmov. Je dôležité, aby sme strúhali len žltú časť, nakoľko tá biela zanecháva horkú chuť.

Netreba opomenúť, že citrón je dôležitou ingredienciou pri príprave Limoncella! Tento sladký likér je typický pre Neapol, Casertu a ostrov Ischia. Destiluje sa z citrónovej kôry podľa starodávneho receptu.

A keďže máme vonku ešte tuhú zimu a práve tá je obdobím zberu a konzumácie citrusov, inšpiroval ma nasledujúci recept k ich využitiu. Okrem toho, že tieto citrónové koláčiky výborne chutili, pripomenuli dávne časy na teplom, slnkom zaliatom ostrove, ktorý je prahom na bráne do Afriky...



Citrónové muffinky (alebo iné koláčiky, aké si zvolíme)

Na 12 malých muffinov:

• hladká múka 200g
• maslo 200g
• cukor kryštáľový 100g
• vajce 2
• mlieko ½ šálky
• kôra z 2 citrónov
• šťava z ½ citróna
• prášok do pečiva 1 čl
• kandizovaná citrónová kôra 100g

Zmäknuté maslo vyšľaháme s cukrom. Počas šlahania pridávame žĺtka, strúhanú citrónovú kôru, šťavu z citróna, mlieko a kandizovanú kôru. Múku s práškom do pečiva si preosejeme a postupne k nim primiešavame žĺtkovú zmes. Miešame, kým masa nie je homogénna. Bielka vyšľaháme na sneh a jemne ich primiešame k ostatnej zmesi. Plníme košíčky v muffinovej forme. Pečieme pri 180°C cca 30 min.

...a vedeli ste že...?
- do Európy sa dostal z Indie a Indočíny v r. 1200 p.n.l.
- citrónovník dosahuje až takmer 6m výšku a bežne má na konároch tŕne?
- citrónovník kvitne a rodí dvakrát do roka! Kvitnutie trvá aspoň dva mesiace a dozretý plod môže ešte na strome visieť ďalšie dva mesiace predtým než sa odtrhne. To zabezpečuje systematický zber. Jarné kvitnutie prináša najlepšie plody, ktorých zber potom trvá celú zimu od novembra až do apríla / mája. Plody z druhého zakvitnutia, niekedy umelo vyvolaného pestovateľmi, v auguste, či septembri, sa zbierajú od mája hneď po ukončení zimného zberu. Za priaznivých podmienok môže jeden citrónovník zarodiť až 600 – 800 plodov ročne.
- na rozdiel od ostatných citrusov môže citrón dozrievať aj po odtrhnutí. Často sa preto zbiera a posiela ešte zelený, ošetrený postrekom a vrstvou vosku, aby dozrel – práve preto sa neodporúča konzumovať citrónovú kôru, ibaže by šlo o biocitrón.
- má antiseptické účinky a používa sa v prípade nutnosti ako dezinficiens na pokožku a ústnu dutinu pri drobných rankách či aftoch, angíne a zápaloch mandlí. V kozmetike je účinný ako adstringens (pri spálení slnkom), tiež bieli a čistí.
- v Taliansku sa citróny pestujú na juhu a to najmä na Sicílii, v Kalábrii, a Kampánii. Známi sú však tiež pestovatelia z Toskánska.

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...