Minestra di riso e ceci alebo polievka z ryže a cíceru

Pôvodne som chcela tento príspevok nazvať „varíme zo zbytkov“. Avšak to vo mne evokuje niečo ako „nevyhodím to do koša, zakamuflujem to do niečoho a ešte budem mať aj objem na tanieri“. Niečo vám prezradím. Nikdy by som túto polievku nevarila, ako sa u nás povie „nápoky“ tj. naschvál, teda by som nikdy nevarila ryžu kvôli polievke. Je síce pravda, že v mojom prípade naozaj o zbytok šlo, totiž som ju zrecyklovala z nedeľného obeda, ale nazvime ju radšej dôstojnejšie „polotovar“ alebo „základná surovina“. A ešte podotýkam, že tento recept nebol mojím výmyslom. Jeho pôvod mám podložený bibliografickým zdrojom! Minestra, aj keď na to nevyzerá, chutí naozaj neočakávane!

• sušený cícer 150g
• uvarená ryža 200g
• voda 1l
• mäkšie paradajky 125g
• cesnak 2 strúčiky
• sušený petržlen
• worchestrová omáčka
• olivový olej
• feferónka 1ks
• soľ a mleté korenie

Cícer necháme v noci namočený. Potom ho opláchneme pod tečúcou vodou a uvaríme domäkka. Medzitým do vriacej cícerovej vody namočíme na pár sekúnd čerstvé paradajky, ktoré následne zbavíme šupky (po namočení do horúcej vody sa paradajky veľmi ľahko šúpu) a nakrájame nadrobno. K uvarenému cíceru pridáme ryžu a paradajky a povaríme cca 5 min. Ochutíme petržlenom, pretlačeným cesnakom a worchestrovou omáčkou, olejom a sušeným čili. Osolíme a okoreníme.

...áno, trochu aj záhradníčka

Okrem varenia ma ešte ohromne baví piplať sa v zemi a sledovať ako sa darí mojim rastlinkám. Niektoré síce na moje kulinárske nadšenie doplácajú životom, ja však na oplátku na ne s vďačnosťou spomínam. S priateľom sme si posadili zopár nejakých tých zeleninových plodín, takže skalke teraz robí konkurenciu trošku menej estetická, zato chutnejšia časť záhradky. Keďže špenátik nám už krásne vyrástol, chceli sme si očný vnem doplniť o ten chuťový. Hlavne priateľ vraj ešte nikdy nič nejedol z čerstvého práve odtrhnutého špenátu, tak sme šli do toho a výsledok naozaj stál za to. Nikdy by som nebola povedala, že cestoviny so špenátovou omáčkou môžu byť také výnimočné!

pre 4 osoby

• špenát cca 20 - 25 listov
• kolienka 400g
• slaninka 150g (alternatíva cappari alebo sardely)
• sezamové semiačka 2 hrste
• cesnak 2 strúčiky
• tvrdý syr, najlepšie grana alebo parmezán 150-200g
• korenie, soľ, sušené čili

Dáme variť vodu na cestovinu a keď zovrie, osolíme ju a vhodíme cestovinu.

V inej nádobe udusíme špenát. Ja som použila špeciálny hrniec, kde netreba dávať vodu, ani tuk, špenát som teda udusila v ňom, ale za normálnych okolností vraj stačí troška olivového oleja, lebo špenát si aj tak pustí šťavu.

Medzitým na suchej panvici opražíme sezamové semiačka dohneda. Keď sú, odložíme si ich do misky na neskôr a stále bez použitia tuku opražíme slaninu. Keď zosklovatie, hodíme k nej nadrobno nakrájaný cesnak, (v prípade alternatívy zo sardel môžeme cesnak pridať zároveň s nimi, ak ide o cappari, cesnak i cappari by som dala dusiť spolu so špenátom), posypeme korením a čili a spolu ešte chvíľku pražíme.

Udusený špenát vyberieme na dosku a nožom nasekáme nadrobno a primiešame k slaninkovej zmesi. Vmiešame tiež nastrúhame syr. Uvarené cestoviny scedíme a ochutíme špenátovou omáčkou. Posypeme sezamom a podávame. Chutia výborne!

Do poslednej omrvinky alebo likvidujeme zimné zásoby ovocia

Dostala som žltú ružu. Nie, nemyslím, že by v mojom prípade symbolizovala žiarlivosť, skôr lásku. Musím sa pochváliť, že môj priateľ ma kvetmi obdarúva dosť často. A ja sa mu za to oplácam varením, pečením,on ma pochváli, ja sa teším ako blcha, keď sa niečo podarí a chutí to dobre a to ma nakopne k ďalším výkonom :-) nie vždy má však môj výtvor očakávanú podobu, či chuť, ale on si z toho nič nerobí, keď to nechutí ako má, práve naopak, pochváli aj tak! Je to proste poklad! A ja som mu naposledy upiekla toto sladké dielko:

• múka hladká 240g

• kakao 10g

• práškový cukor 100gr

• prášok do pečiva 1 lyžička

• škorica, zázvor, klinček, muškátový orech, kardamón za 1 lyžičku

• maslo 100g

• vajce 1

• pohár zaváraných broskýň

Do misy preosejeme múku, kakao, prášok do pečiva, cukor a koreniny a premiešame. Pridáme nakrájané maslo a rukami zamiesime do sypkej zmesi, tak, aby sa nám vytvorili omrvinky. Pridáme vajce a znovu zamiešame a omrvinkujeme.

S cca polovicou tejto sypkej zmesi pokryjeme dno tortovej formy, ktorú sme si vymastili a vysypali múkou. Cesto utlapkáme a poukladáme naň broskyne nakrájané na plátky. Posypeme zbytkom mrveničky a dáme piecť na 180°C cca 30 min. Cesto sa trochu mrví, ale inak je to koláčik celkom chutný.

Chrumkavé kuracie kúsky s bylinkami

Mám rada bylinky a tiež chrumkavé kúsky na papanie. A minule som objavila spôsob ako tieto dve veci chutne skĺbiť.

• kuracie prsia
• hladká múka
• sušené oregano, bazalka, petržlen, majorán, feferónka, rozmarín, korenie "tajemná Bombay" od Kotányi v pomere aký si samy zvolíme
• soľ
• olej – ja olivový

Bylinky rozdrvíme v mažiariku na prášok, zmiešame s hladkou múkou. Prsia nakrájame na kúsky, posolíme a obaľujeme v prášku s múkou a opečieme na tenkej vrstve oleja v teflónovej panvici. Je dôležité, aby bolo oleja málo, len aby pokryl dno, inak bude kura príliš mastné. Okrem toho po rozpálení panvice plameň udržiavame na nízkej úrovni, aby kura ani neprihorelo, no aby sa zároveň aj pekne pražilo, preto si plameň regulujeme podľa potreby. Keď kúsky nevyberieme hneď ako sú upečené, ale necháme ich ešte na panvici na nízkom plameni pražiť, budú pekne chrumkavé.

Mne takto upravené najviac chutia so šalátom alebo priamo v ňom, lebo ich nevýhoda je, že sú trošku suché na to, aby sa servírovali s ryžou alebo zemiakmi. Ale ja si aj tak neviem predstaviť mäso bez šalátu, práve naopak, najviac mi chutí IBA so šalátom.

Špenátový krém po taliansky

Naši majú v záhrade veľmi veľa špenátu. Je nenáročný a preto rastie kde – tu ako burina, za akýchkoľvek podmienok. A keď je čerstvý, treba to využiť!  Určite každému z nás pri slove špenát ako prvé napadne špenátová polievka. Môj príspevok nebude výnimkou, ale keďže sa orientujem skôr talianskym smerom, bude to trošku pozmenená verzia klasiky.

Na 4 porcie:

• stredne veľké listy čerstvého špenátu cca 20 ks
• cesnak 3 strúčiky
• zeleninový vývar 1l
• strúhaný parmezán 100g (dá sa nahradiť aj iným syrom)
• vajce 1ks
• smotana na varenie cca 2dcl
• lístky bazalky na ozdobu
• soľ

Špenát s cesnakom (môžeme nechať vcelku) dáme variť do hrnca v 2dcl vody cca 10 – 15 min, kým nezmäkne. Medzitým si uvaríme vývar a v miske si zmiešame vidličkou rozhabarkované vajce so smotanou a nastrúhaným syrom. Uvarený špenát rozmixujeme ponorným mixérom a prilejeme vývar. Osolíme alebo ovegetíme, necháme zovrieť, prilejeme smotanovú zmes a odstavíme, maximálne však necháme na plameni do prvého zovretia. Pri podávaní ozdobíme lístkami bazalky.

Špenát má podľa mňa tú nevýhodu, že je chuťovo nevýrazný. Preto sa v tomto recepte veľmi dobre snúbi so syrom, ktorý jeho chuť nepotlačí, naopak, skôr prirodzene zvýrazní.

Gnocchi al gorgonzola alebo gnocchi s gorgonzolovou omáčkou

Syr gorgonzola prevzal názov podľa rovnomennej dedinky v blízkosti Milána. Sú iba dva talianske regióny, ktoré podľa zákona a tradície môžu vyrábať tento originálny taliansky syr – Piemont a Lombardia a iba mlieko z chovu v týchto provinciách môže byť použité pri výrobe gorgonzoly, zaručí pravosť, originálny pôvod tohto syra a označenie DOC (denominazione di origine controllata – kontrolované označenie pôvodu).
Dokonca bolo pod dohľadom a z poverenia štátu založené aj Konzorcium na ochranu syra gorgonzola, ktorého zamestnanci chránia vlastné označenie originality a dodržanie platných noriem v Taliansku a v zahraničí, nakoľko je názov “gorgonzola” chránený.
Čo sa týka výroby, táto si vyžaduje špeciálny a náročný proces. Obsahuje, okrem iného, aj penicilínovú pleseň, ktorou je typický. Gorgonzola je z rôznych strán poprepichovaná veľkými kovovými ihlami, aby tak do hmoty prenikol vzduch a kultiváciám penicilínu umožnil rásť. Okrem toho sa týmto spôsobom dosiahne charakteristická modrá žilková štruktúra. Doba zretia je 2-3 mesiace. Existujú dva druhy: dolce - sladká, ktorá je krémovejšia a jemnejšej chuti a piccante - pikantná výraznejšej chuti a hutnejšej konzistencie.

Gorgonzola je syr veľmi silnej chute a vône, človek musí byť trochu otvorenejší netradičným vnemom na jazyku, inak ho neocení. Ja osobne ho samotný veľmi neobľubujem, avšak v omáčke a s gnocchi chutí skvelo. Ak by som ho mala k niečomu prirovnať, tak by to bol asi kríženec olomouckých syrečkov s nivou polokrémovej konzistencie. Dostať ho u nás nie je bežné, aspoň ja som nemala to šťastie. Kúpila som ho v špecializovanom obchode s talianskymi potravinami. 

Na 2 porcie potrebujeme (množstvá uvádzam orientačne, nakoľko som sa nedržala presných dávok):
• gnocchi 400g (polotovar, ale lepšie vyrobené doma)
• mlieko cca 1-1,5 dcl
• gorgonzola 50 – 100g
• korenie podľa chuti
• soľ

Dáme zovrieť vodu na gnocchi. Keď zovrie, osolíme ju a vhodíme gnocchi, necháme vrieť ešte cca 3 min. po tom, čo gnocchi vyplávajú na hladinu.
V hrnčeku zahrejeme mlieko. Okoreníme, vsypeme doň na kúsky pokrájanú gorgonzolu a za stáleho miešania necháme rozpustiť až dosiahneme krémovú konzistenciu.
Do omáčky vsypeme uvarené gnocchi, premiešame a podávame.
Niektoré recepty ešte uvádzajú buď hotové posypať alebo tesne po gorgonzole pridať do mlieka parmezán alebo grana padano. No myslím si, že to vôbec nie je treba, keďže gorgonzola má dosť výraznú chuť a vystačí si sama.

Filmová tortička

Tak som ju skúsila! Už aj ja som sa podujala opáčiť tú Juliinu kuchyňu. Minule som mala taký smutný večer a potrebovala som naozaj vypnúť. Tak som si pustila Julie a Julia a odreagovávala som sa. Keď nastala scéna, kde sa Julia s manželom kŕmia čokoládovou tortou, spomenula som si na Slávku, ako podľahla Juliinmu kulinárskemu vábeniu a pripravila celú sériu jej receptov a tiež na to, že piekla aj túto čokoládovú tortu, ktorú vychválila do nebies. A hoci mám stiahnuté PDF slávnej „Mastering the Art of French Cooking“, bolo predsalen pohodlnejšie nalistovať recept na Slávkinom blogu. Čoskoro bol zázrak na svete. Čo dodať? Asi len, že Slávka a ani Júliin manžel neklamali. Bola naozaj výborná. Čokoláda zabezpečí, že cesto nevyschne a tortička dlho zostane pekne mäkká a vláčna. A čokoládu použite kvalitnú, inak sa to odrazí na chuti! Mňam!

 

Chuťovka pre maškrtné jazýčky, ktoré dbajú o líniu

Bohužiaľ i napriek pokročilej dobe, i napriek tomu, že sme v 21. storočí, vedci stále neprišli na spôsob ako si môcť dopriať chutné veci bez obáv, či sa to neprejaví na našich problémových partiách. Alebo možno je to práve teóriou o zakázanom ovocí, ktoré najviac chutí? Ale aké už by mal človek potešenie zo života keby si nemohol vychutnávať mňamkové papaníčko? Veď popri všetkých závislostiach je táto jedna z najkrajších!

Nasledujúci koláčik Vám ručičku na váhe rozhodne neposunie. Jednak neobsahuje žiadne vajíčka ani tuky, jednak ani k jeho príprave tú váhu nepotrebujete! Recept mi prezradila moja kolegyňka Martinka. Rozhodne stojí za vyskúšanie! 

Na 25 cm formu:

• jogurt veľký kelímok 1 ks (375g)
• polohrubá múka 1 a ½ kelímka (podľa receptu by malo ísť takéto množstvo, ale mne prišlo cesto trošku hutné, kľudne by som dala iba 1 kelímok)
• prášok do pečiva 1 balenie
• cukor ½ kelímka
• vanilkový cukor 1 balenie
• ovocie druh a množstvo podľa chuti (ja som použila zmes čiernych malín a ríbezlí, všeobecne sa hodí niečo kyslejšie)

Na posýpku:
• maslo
• polohrubá múka (alebo aj hrubá)
• trstinový cukor
• škorica

Všetko okrem ovocia v mise zmiešame do hmoty, ktorá má konzistenciu a vzhľad ako kysnuté cesto. Dobre premiesime, aby sa ingrediencie prepojili, ale netreba prácne miesiť ako kysnuté cesto. Vylejeme na plech a posypeme ovocím. V prípade, že chceme mať ovocie aj ponorené v ceste, je lepšie to urobiť podobne ako ja: najprv vylejeme polku cesta, posypeme ovocím, potom zbytok cesta, utľapkáme, posypeme ovocím a nakoniec posýpkou. Posýpku vymiesime z masla, múky, cukru a škorice na sypkú hmotu, ktorou posypeme koláč. Pečieme pri 180°C cca 30 min.

Ako som piekla meninový koláčik do práce a iné...

Nie, nebolo Dory, darmo budete hľadať v kalendári.  Nie je to totiž moje pravé meno. Naozajstné meniny som mala v sobotu. Dorou ufrflanou a bláznivou ma počastoval môj veľmi dobrý kamarát Ondrej. Tí, ktorí majú preštudovanú históriu môjho blogu už asi tušia, že ide o degustátora trula. Dodnes sa navzájom prezývame Dora a Trulo. A práve Trulo je „príčinou“ vzniku blogu. Bol pri mojich prvých kulinárskych pokusoch, bez neho by som nevedela ani variť, ani používať foťák. Dnes už je  realita iná. Už nekráčame životom sami a tiež nebývame cez ulicu ako kedysi, aj tých kulinárskych večerov je menej a ja mám nového, môjmu srdcu veľmi blízkeho, degustátora. To ale neznamená, že sa občas všetci nestretneme a nedobehneme zameškané :-)

Takže moje meniny. Síce som ich po poriadku oslavovala v sobotu a tam som pre svojich pripravila už z môjho blogu vám známe tiramisù, v pondelok to chcelo ešte niečo pre kolegov. Keďže som sa necítila úplne fit, navyše som sa vrátila z víkendového výletu až večer, potrebovala som to riešiť niečím rýchlym, dostupným, no zároveň istým spôsobom výnimočným. Mala som už dlhšie vytlačené nejaké recepty z Halušiek v Írsku a začala som mať silný pocit, že nastala ich vhodná chvíľa. Marianka tam má niekoľko koláčikov, ktoré úplne zodpovedajú mojim chutiam a teda niečo bezplnkové, mäkké, skôr suchšieho rázu. Oslovil ma Devonshire honey cake a bola to super voľba. Koláčik Vám nielenže pri pečení neskutočne prevonia celé obydlie medom, ale keď ho papáte, je to také niečo bábätkovsky nežné, ani to neviem popísať. Je voňavý, sladučký, ale nie presladený, skôr je to vôňa, ktorá je sladká. Ešteže bol určený pre kolegov, inak by som asi zjedla celý plech! Čerstvý a teplý ešte z rúry mi chutil najviac. Často sa mi stane, že keď niečo pečiem, množstvá sú nepresné alebo mi cesto nevyjde tak ako by malo, ale tu všetko sadlo, konzistencia, chute i vône boli akurát v presnom pomere. Mňa to síce zvádzalo pridať ešte škoricu, ale odolala som a nebanujem. Pekne vynikla chuť medu. No a kolegovia tiež ocenili. Kto ochutnal, neodišiel bez duple. Marianke ďakujem za plodnú inšpiráciu a prajem ešte veľa takých receptov!

Orechová torta s džemom a bielou čokoládou

Mám rada orechové koláče. A najviac také, kde môžem tie orechy chrumkať. Či už sú to vlašské, lieskové alebo píniové…
Koláčik, ktorý vám predstavím dnes som si “ukradla” z blogu “Čokoládové noty” veľmi šikovnej talianskej blogerky.
S malými obmenami som potom zrealizovala to, na čo som sa chystala už dávnejšie a čo ma čakalo v šuplíku.
Dokonca som piekla u našich doma. Na tom by nebolo síce nič zvláštne, ale u nás to fungovalo vždy tak, že deti upratovali a varenie, či pečenie bolo výsostným právom mojej mamy. Keď jej niekto vstúpil do kuchyne so zámerom variť, či piecť, hneď znervóznela a najradšej by všetko urobila sama. Myslím, že je pre ňu utrpením pozerať sa na niekoho ako varí a nemôcť to urobiť po svojom. Preto som si našla vzťah ku kuchyni až keď som prvýkrát odišla z domu na dlhšie a potrebovala som sa nejak živiť. Potom som zistila, že najlepšie je prikradnúť sa, keď je mama v obývačke zaujatá filmom a len občas pribehnúť niečo konzultovať. Tak nevidí ani to, keď som grambľavá ani to koľko riadnu zašpiním (niekedy mám pocit, že je schopná navariť 3 chodové menu ušpiniac jeden hrniec). No a myslím, že najviac sa upokojila, keď ma začali oceňovať aj na vareche a keď som sem – tam nejaký výtvor priniesla aj domov.
Nakoniec z toho vyšla najhoršie moja najstaršia sestra, hoci matka rodiny, chúďa, bola obvinená, že nevie nič variť a že si má brať príklad zo mňa (moja mama je držka!).
A tak, ako som spomínala, som sa dostala k rúre, tentoraz s tým rozdielom, že mama nebola v obývačke, ale mimo domu. Vzduch je čistý, ideme na to!

25 cm tortová forma s otvárateľným obvodom

Linecké cesto
• múka 200g
• maslo 100g
• práškový cukor 50g
• žĺtko 2ks
• štipka soli

Piškótové cesto
• maslo 50g
• múka 50g
• prášok do pečiva 1 zarovnaná čl
• cukor 60g
• biela čokoláda 100g
• vajce 2ks
• citrónová šťava 1PL

A ešte:

• džem podľa chuti, ja som dala omylom čučoriedkový, ale hodil by sa mi tam ríbezľový alebo pomarančový, každopádne hocijaký kyslý, nakoľko cesto je dosť sladké
• sekané vlašské orechy podľa potreby

Linecké cesto:

Preosejeme múku, pridáme maslo nakrájané na kúsky a miesime (buď rukami alebo ja som použila šľahač), až kým nedosiahneme konzistenciu posýpky. Vtedy pridáme cukor, žĺtka a štipku soli. Keď je cesto husté domiesime ešte rukami do hladkej hmoty. Ak by bolo príliš suché, pridáme vodu. Zabalíme do sáčika a uložíme na hodinu do chladničky.

Piškótové cesto:

Roztopíme si čokoládu a necháme vychladnúť na vlažno.
V miske vyšľaháme žĺtka s 2 lyžicami horúcej vody a 40g cukru až kým zmes nenarastie a nevybledne. Pridáme čokoládu a dobre premiešame. Následne do zmesi preosejeme múku s práškom do pečiva. Vyšľaháme bielka s lyžicou citrónovej šťavy a zbytkom cukru (ten pridávame keď sú bielky už napoly vyšľahané) zapracujúc ho jemne, aby nám sneh nespadol.
Tortovú formu si vystelieme papierom na pečenie. Lístkové cesto utľapkáme na dno a steny formy (mne vyšlo na steny dosť nízko, ale to nevadí, keď ho bude piškótové cesto presahovať, je dosť pevné a drží). Cesto poprepichujeme vidličkou, natrieme džemom a vylejeme naň piškótové cesto, posypeme nasekanými vlašskými orechmi a pečieme pri 180°C cca 40 min. Na konci, v prípade, že by vám torta na povrchu príliš tmavla, môžeme ju zakryť alobalom.