Panettoncini

     Ako už iste mnohí viete, panettone je talianska bábovka, dostať ju už aj u nás, láka nás v krásnych vianočných plechovkách. Tí, čo ste ju už ochutnali, viete, že je mäkká a nadýchaná, sladká tak akurát, oddeľuje sa po vlákienkach a rozplýva sa na jazyku.

Je to typický vianočný koláč pôvodom z Milána, v ktorom nájdete kandizované ovocie, pomarančovú a cédrovú kôru a hrozienka. Sú aj alternatívne verzie s mandľami, kúskami čokolády, či likérovým krémom. Akýkoľvek panettone si kúpite, slastnú chuť máte zaručenú!

Tento vianočný koláč sa zrodil pred 500 rokmi a dodnes sa pripravuje podľa pôvodného receptu. 

A kto ho "vynašiel"? Teórie sú dve:

     Prvá hovorí o sokoliarovi menom Messer Ughetto degli Atellani, ktorý sa v Miláne zamiloval do Algisy, krásnej pekárovej dcéry a tak šiel k nemu do služby. Aby zvýšil predaj, skúsil vymyslieť nový koláč: s najlepšou múkou z mlyna vymiesil vajcia, maslo, cukor a hrozienka a dal upiecť. Bol to obrovský úspech a všetci  chceli  koláč ochutnať. O nejaký čas sa dvaja zaľúbenci vzali a žili spokojní a šťastní. 

     Podľa druhého príbehu kuchár v službách Ludovica il Moro bol poverený pripraviť vianočný obed, na ktorý bolo pozvaných mnoho šľachticov z okolia. Avšak stalo sa, že prihorel koláč zabudnutý v rúre. Keď malý kuchárik Toni videl chefovo zúfalstvo navrhol riešenie. „Z toho, čo ostalo v komore – trocu múky, masla, vajec, cédrovej kôry a hrozienok som dnes ráno upiekol tento koláč. Ak nemáte nič iné, môžete ho dať na stôl .“ Kuchár súhlasil a s malou dušičkou spoza závesu sledoval reakciu hostí. Všetci boli nadšení a vojvodovi, ktorý chcel poznať názov tejto pochúťky kuchár prezradil, že je to Toniho chlieb - "Pane di Toni“, odtiaľ aj dnešný názov "panettone".

     Mne osobne sa viac páči verzia č.2. Je originálnejšia. :-)

Keďže som panettone doma nikdy neskúšala robiť a sem tam sa okolo mňa nejaký ten recept mihol, tento rok som sa rozhodla, že sa na to podujmem. Pozor však, ide o zjednodušenú domácu verziu. Originál panettone sa pripravuje výlučne z prírodných kvasníc a proces trvá aj niekoľko dní, nakoľko sa cesto hnetie, kysne a odpočíva vo viacerých fázach. Pečie sa v papierovej forme a po upečení chladne zavesený dolu hlavou.

Na domáce panettonicini – bábovečky budeme potrebovať: (na 1 muffinový plech alebo cca 12 malých bábovčičiek) hladká múka 600g kvasnice 1kocka mlieko 250 ml kryštálový cukor 100g maslo 120g vajcia 4ks hrozienka 6 PL mletý muškátový orech 1 zarovnaná ČL citrónová kôra 4 ČL štipka soli trochu masla na potretie môžeme pridať podľa chuti kúsky čokolády, kandizované ovocie, citrusové kôry, mandle alebo čo máte radi

1. Hrozienka dáme nabobtnať do teplej vody alebo do rumu. Mlieko ohrejeme na izbovú teplotu. Nadrobíme doň droždie, ktoré ešte rozhabarkujeme, aby bolo mlieko číre a kvasnice v ňom nahladko rozmiešané, ešte štipku cukru a odložíme do tepla nakvasiť.

2. Medzitým si pripravíme cesto. Múku preosejeme, pridáme cukor, štipku soli, zmäknuté maslo, vajcia, scedené hrozienka, muškátový orech a citrónovú kôru. Rukami vypracujeme cesto. Keď je kompaktné, pridávame k nemu nakvasené droždie a po častiach zapracúvame do cesta. Nakoniec cesto miesime až kým sa nám neoddeľuje od stien nádoby.

3. Z cesta tvarujeme guľky, ktoré umiestňujeme do vymastenej muffinovej formy alebo do formičiek na souffle tak do 2/3. Ja som nechala cesto ešte aj na plechu cca 30 min. dokysnúť. Potrieme rozpusteným maslom a pečieme pri 180°C 20 min. a potom ešte 10 min. pri 160°C.

U nás tvorí taliansky panettone vždy súčasť vianočnej večere. Ešte predtým ako sestra začala nosiť panettone z Talianska, pamätám si ako mama vždy upiekla mramorovú bábovku a tú sme zapíjali horúcim lipovým čajom (z ručne nazbieranej lipy) s trochou vína. Mňam, to sú spomienky. A čo vy? Tróni aj na vášom štredrovečernom stole bábovka? 

♡♡♡

Biscotti alle mandorle - Mandľové sušienky

Tieto koláčiky sú typické pre Sicíliu. Dostanete ich tam v hociktorej cukrárni, či potravinách. Nakoľko sú mandle jednou z typických plodín pre tento ostrov, majú v ich kuchyni všestranné a veľmi časté použitie. Ak niekedy zavítate na tento ostrov, tak určite zájdite do reštaurácie, pizzerie, cukrárne, zmrzlinárne a...proste popri všetkých veciach, ktoré mi tam prekážali, na ich kuchyňu mám stále slabosť. Čokoľvek som tam kedy ochutnala, bolo to úžasné! Až sa čudujem, že som pribrala len tak málo :-)

Ale k veci. Toto je veľmi jednoduchý recept na mandľové koláčiky. Myslím, že univerzálny a zaužívaný recept neexistuje. Na internete je o tom viacero polemík. Ja som vyskúšala jeden z mnohých a bola som veľmi spokojná. Po upečení ich radšej do Vianoc neochutnávajte. Mohlo by sa stať, že ich budete musieť piecť ešte raz. Alebo poproste niekoho, kto nie je veľmi na sladké, aby ich „bezpečne uložil“. Koláčiky totiž vydržia v mikroténovom vrecku aj viac ako týždeň :-)

Na cca 30 ks

• mleté mandle 200g (ja som zohnala mleté so šupkou, inak by sa mali použiť olúpané; prípadne si mandle môžete zomlieť aj doma)

• práškový cukor 130g

• bielok 3ks

• mandľová esencia 5 kvapiek

• na ozdobenie kandizované ovocie podľa chuti, zvykne sa používať pomarančová, cédrová, 
citrónová kôra, čerešne alebo samotné mandle, ja som použila, trošku netradične, sušené brusnice predtým namočené v rume

• cukrárske vrecko a špičku alebo lis na cesto

Mleté mandle zmiešame s cukrom a bielkami, pridáme mandľovú esenciu. Vznikne nám mazľavé cesto, ktoré plníme do vrecka alebo lisu a vytláčame na plech vystlaný papierom na pečenie. Ozdobíme podľa ľubovôle a dáme do chladničky na 1 hodinu. Po vybratí pečieme 15 min. pri 170°C. Po upečení necháme vychladnúť, nakoľko sú krehké a tvrdnú chladnutím.

A potom vám už nič nebráni vychutnávať si voňavú Sicíliu.

Už som medzi vami dievčatá! ...alebo: ľudská arogancia nemá hraníc

Tento príspevok nebude o jedle...neteší ma to, ale nedá mi sa neposťažovať. Minule som objavila niečo, čo ma prekvapilo, zaskočilo, rozčúlilo a momentálne ma núti rozmýšľať čo a ako ďalej.

Na Michalskej 7 v Bratislave, zhodou okolností na tej istej adrese, kde som dlhých 5,5 roka každodenne chodila do práce, keď som odtiaľ konečne odišla som pri návrate na miesto činu našla na výveske menu reštaurácie Segner Lounge (bývalá Black Rose), ktorá sídlo vo dvore uvidela toto:

  Asi to takto nikomu z vás nič nehovorí. Tak priblížim fotku:

Stále nič? A čo toto?

Nájdi 1 rozdiel...

Vlastne ani neviem, čo mám k tomu napísať...Do reštaurácie som nešla, nikomu nič nepovedala, nevyčítala. Chcem si najprv premyslieť ako zakročiť. Ale to stále netuším. Veď majiteľ sa môže ohradiť voľným pohybom fotiek na internete.  A pravdupovediac každýkrát, čo som sa tam bola najesť som sa zaprisahávala, že tam už nevkročím, hoci to bolo miesto môjmu pracovicku najbližšie. Tak otrasná strava a tak arogantný a nevychovaný personál nájdete len málokde (za všetko napíšem len jednu pikošku ako čašník rovno zákazníkom ukázal čo mal na obed on...až na to, že už to bolo kapánek jeho žalúdkom spracované...neviem ako to slušne napísať, ale ak si myslíte to najhoršie, tušíte správne).

Takže kto z vás bude mať chuť na Dorin slepačí vývar, viete, kde ho dostanete.

Čo by ste na mojom mieste robili vy???

Tekvicový koláč s pekanovými orechmi

     Keďže som sa v minulom príspevku vyjadrila, že som s tekvicou ešte neskončila, prinášam vám druhý a zároveň asi na nejaký čas aj posledný tekvicový príspevok!

Najprv som si myslela, že urobím presne toto, ale potom som našla ešte toto a tak nakoniec vznikla fúzia oboch receptov, od Michaely som si vzala viac z plnky, aj keď som ju trošku obohatila, cesto zasa od Immy.

     Ešte dodám, že som koláč robila dvakrát, keďže mi ostala plnka. Prvýkrát som použila niečo na spôsob lineckého cesta a druhýkrát hotové lístkové (na fotke je s lístkovým), ale odporúčam viac linecké. Mne osobne viac chutilo a je aj pevnejšie. V prípade, že uprednostníte lístkové alebo akékoľvek iné cesto, stačí ho len zameniť za to svoje, a prispôsobiť si tak recept podľa seba. 

Na 1 veľký plech potrebujeme: Cesto: hladká múka 400g + rezerva na vaľkanie a prípadné vylepšenie konzistencie maslo 200g cukor 250g vajcia 2ks štipka soli studená voda 4PL Náplň:  tekvica nakrájaná na kocky cca 700g (ja som mala množstvo do 1 hlbokého taniera) trstinový cukor 175g mascarpone 250g mletá škorica 1 ČL mletý zázvor sušený 1 ČL vajcia 3ks javorový sirup 3PL hrsť pekanových orechov hrsť vlašských orechov kôra z 1 pomaranča kôra z ½ citróna

1. Hneď ako prvé si nakrájame na väčšie kusy tekvicu (netreba šúpať) a dáme do rúry na plechu vyloženom papierom piecť na 200 C cca 35 minút domäkka.

2. Medzitým si pripravíme cesto: Do väčšej nádoby preosejeme múku so soľou, pridáme cukor a maslo a rukou medzi prstami hnetieme, kým nezískame drobivú zmes podobnú mrveničke. Pridáme vajíčka a vodu a opäť premiešame (vareškou) až kým nemáme kompaktnú hmotu, ktorú opäť dotvarujeme rukami (nie však dlho, inak sa zahreje a bude čoraz lepkavejšie). Ak by bola hmota príliš lepivá, pridáme múku až pokým sa neprestane lepiť. Odložíme do chladničky na 1 hodinu. 

3. Prejdeme k príprave plnky: Upečenú tekvicu necháme vychladnúť, ošúpeme a zmiešame s cukrom, mascarpone, javorovým sirupom a koreniami a rozmixujeme na kašu (ja som použila ponorný mixér). Na záver primiešame po jednom vajcia.

4. Plech vyložíme papierom na pečenie a dáme do nej rozvaľkané cesto tak, aby boli pokryté aj steny plechu. Časť cesta si odložíme na vrchnú mriežku. Pretŕčajúce kúsky odrežeme (čo som ja neurobila dôkladne – viď spálený rožok na foto). Vylejeme do formy na cesto a dáme piecť do rúry na 20 minút.

5. Medzitým si zvyšné cesto nakrájame na pásiky a časť orechov nasekáme, pričom si odložíme krajšie  celé poloriešky. Po 20 minútach koláč vyberieme, poukladáme naň pripravené pásiky tak aby sme z nich vytvorili mriežku, do voľných kosoštvorčov vložíme pekanové orechy a zbytok posypeme nasekanými orechmi. Vrátime do rúry a pečieme ďaľších 15-20 minút. Po vytiahnutí necháme vychladnúť, posypeme cukrom a prelejeme javorových sirupom. 

Z tejto dávky mi vyšli dva menšie plechy (alebo jeden veľký, ako chcete). Michaela má náplň v koláči vyššiu pretože použila menšiu formu na to isté množstvo, ale mne to vyhovovalo viac takto. Ak by ste chceli vrstvu vyššiu, stačí použiť polovičné množstvo cesta a to isté pre náplň. Aj keď tu by som sa trochu obávala, či by sa mi dal krájať nakoľko mne sa zdala náplň trochu mäkká... 

Týmto sa chcem zároveň poďakovať Michaele za inšpiratívny recept a podeliť sa o zásluhy na tom, že ho aj moja mama pochválila!

♡♡♡

Mäso so zeleninou v tekvici

     Doteraz som o tekvici, jej úžasnej chuti a všestrannom použití iba čítala na vašich blogoch až pokým som  si jednu utešenú menšiu minule v obchode nekúpila. Doma som ju odložila, kochala sa pohľadom  a rozmýšľala nad jej transformáciou na niečo chutné.

Začala som zhromažďovať nápady, ktoré sa vykryštalizovali do nasledovného receptu.

Ešte predtým, než prejdem k samotnému postupu, musím popísať moju story s mäsom. Keďže ja ho veľmi nejedávam, nie som v jeho príprave veľmi zbehlá. Priateľ mi však pri reči o tekvici a o tom, ako mu niečo dobré z nej uvarím, pripomenul, že inak existuje aj mäso. A tak som kúpila hovädzie zadné. Čo som ale netušila bolo, že hovädzina sa varí 3 hodiny. A tak aj bolo! Preto odporúčam pre tento recept použiť akékoľvek iné, ako hovädzie. Aj keď recept nebol vôbec zlý :-)

Pre 4 osoby potrebujeme:  tekvica 500g mäso 600g (ja som použila hovädzie) zemiaky 300g (asi jeden väčší) stopkový zeler 2 stopky mrkva 2 ks cibuľa 1ks biele víno zeleninový vývar 1,5 l olej hladká múka soľ, korenie

1. Mäso, zemiaky, tekvicu nakrájame na kocky, cibuľu nadrobno, mrkvu na kolieska, zeler na polmesiačiky.

2. Na oleji speníme cibuľu, pridáme mäso poprášené hladkou múkou. (Je dôležité, aby sme v hrnci mali veľa oleja, inak nám mäso bude prihárať). Prilejeme 1dcl vína a keď sa vyparí, zalejeme zmes vývarom, osolíme a okoreníme. Varíme takmer do zmäknutia mäsa. (Ja cca 2,5 hodiny.)

3. Následne pridáme mrkvu so zelerom, tekvicu a zemiaky a varíme do ich zmäknutia, zároveň sa tak dovarí aj mäso.

4. Zajedáme s chlebíkom alebo papáme len tak.

5. Recept môžeme vylepšiť tak, že budeme mäso podávať vo vydlabanej tekvici, ktorú sme  si predtým upiekli. (Na mojom obrázku je surová). Inak chutnali ste niekedy surovú tekvicu? Je dobrá, že?

Ďalšie tekvicové dielko zajtra. Prezradím len, že bude sladké a voňavé ;-)

♡♡♡

Čínske rezance s krevetami a kuracími kúskami

Keďže som na našej foodbloggers party patrila k skupinke ázijskej kuchyne (pripravovali sme sushi, ktoré vám tu hádam tiež raz sprostredkujem), trošku som sa namotala a chcela som si vyskúšať niečo síce ľahké a dostupné, ale čo by zároveň zaváňalo diaľkami a exotikou. 

A tak nech sa páči, ľahký a rýchly obed!

 

Na 4 porcie budeme potrebovať:

• čínske vaječné rezance 350g

• olivový olej

• cibuľa 1ks

• cesnak 3 strúčiky

• kuracie prsia nakrájané na tenké rezance 2ks

• sójová omáčka 4PL

• zelerová vňať 2 stopky

• kel 200g

• krevety 500g

• soľ, korenie

Na prípravu tohto jedla, vzhľadom na jeho objemnosť, sa mne osobne osvedčil wok (ak by niekto nevedel, že je bežne pri príprave ázijskej kuchyne používaný).

Cibuľu nakrájame nadrobno a cesnak pretlačíme, opražíme ich na oleji do sklovita, na to pridáme kura nakrájané na tenké plátky a opekáme, kým nezbelie. Následne prilejeme sójovú omáčku a necháme prikryté podusiť domäkka. Medzitým si dáme variť cestoviny. 

Ku kuriatku prisypeme nakrájaný stopkový zeler a nadrobno nasekaný kel a dusíme ďalšie 4-5 min. Pridáme krevety a dusíme ďalších 5 min.

Z  woku všetko vyberieme, prikryjeme, aby sa zmes zachovala teplá a upražíme v ňom uvarené rezance. Prisypeme to, čo sme odložili a servírujeme.

Luciin jablkový koláč s marcipánom

Kto sa minimálne pohybuje po slovenskej food bloggerskej scéne, určite pozná Luciu, ktorá rada varí :-) A ja som mala nedávno na food bloggers session možnosť spoznať ju aj osobne. Musím povedať, že okrem toho, čo som už vedela (že je veľmi pekná), som zistila, že je aj milá, inteligentná, veselá, super vtipná,  a tak správne strelená!  

Luciin blog už dlhšie sledujem a už pri veľmi veľa jej receptoch som si povedala:"tak toto musím vyskúšať". Určite máte rovnaké alebo podobné metódy ako ja a teda, že si kopčíte buď celé recepty aj s odkazmi alebo len linky na recepty, ktoré pred smrťou určite musíte vyskúšať (pri mojom archíve tipujem svoju smrť tak najskôr o 200 rokov). Od Lucie ich tam mám už niekoľko a konečne som sa dopracovala k prvej realizácii. A ako to dopadlo? Posúďte sami!  

Ak by vás náhodou tento príspevok taktiež inšpiroval ku kulinárskej kreativite, pracovný postup nájdete tu. Ručím vám, že určite NEOBANUJETE!

Kelová polievka trochu inak

Neviem ako vy, ale ja som použitie kelu v polievke inak ako takto doteraz nepoznala. Keďže mám kel rada len tak nakrájaný ne rezančeky a s cesnakom opražený na kvapke oleja dochrumakava, pokúšam sa objavovať aj jeho iné chutné uplatnenia. A ani neviem ako, napadlo mi: "čo keby som urobila kelovú krémovú?" Viem, že som neobjavila nič svetoborné, ale ja sa krémových asi nikdy neobjem.
A vy máte nejaké osvedčené kelové recepty? Sem s nimi!

Na 1 veľký hrniec (mne vyšlo cca 8 porcií)

• kel 1/2 hlavy alebo 1 menšia

• zemiaky 4 ks

• cesnak 3 strúčiky

• pór 1/2 ks

• slanina podľa chuti

• krúpy 200g

• zeleninový vývar 3l

• soľ

• bylinky podľa chuti

Kel nakrájame na pásiky, pór a cesnak nadrobno, zemiaky na kocky, osolíme, pridáme bylinky a dáme všetko spolu variť (ja som použila hrniec, v ktorom netreba vodu, ale ak varíte v klasickom, budete ju musieť podliať). Keď je zelenina mäkká, rozmixujeme ju ponorným mixérom, zriedime zeleninovým vývarom (ak ste zeleninu varili vo vode, tak ho asi nebudete toľko potrebovať). Krúpy prepláchneme a uvaríme v slanej vode domäkka (asi 20min.). Ja som krúpy varila v časti vývaru, ktorý som potom aj s krúpami vliala do rozmixovanej zeleniny. Slaninu nakrájame na pásiky, na panvici opražíme a ochutíme ňou hotovú naservírovanú polievku. Dá sa použiť aj strúhaný syr, či krutónky, je to samozrejme na každého chuti a fantázii.

Dolce all’arancia e semi di papavero - Pomarančový koláčik s makovými semiačkami

Keď som trošku labzovala po internete, zistila som, že je na talianskych stránkach dosť  populárny, len mi celkom nejde do hlavy ako si ho vedia  pripraviť, keď tam mak nikde nezoženiete (a je riskantné sa pokúšať si prepašovať čo i len malé súkromné balenie). Každopádne teda musí byť pre návštevu v Taliansku veľkou poctou, keď ju pohostia takýmto dezertom. U nás to asi nebude až taký prevrat, ale myslím, že za príspevok rozhodne stojí ;-)

Potrebovať budeme (na 1 formu srnčieho chrbáta):

• cukor  150 g

• vanilkový cukor 1 sáčik

• vajcia 2ks 

• olej 60 g

• strúhaná kôra z 2 pomarančov 

• amaretto 2 PL

• mak 2PL (ale nabudúce dám kľudne aj viac)

• šťava a dužina z 1/2 pomaranča 

• štipka soli

• hl.múka 200 g

• prášok do pečiva 1/2 sáčika 

V miske si vyšľaháme vajíčka s cukrom a vanilkovým cukrom do penista. Vlejeme olej, amaretto, pomarančovú šťavu a dužinu (priečne prekrojený pomaranč najprv vyžmýkame a následne z neho lyžičkou vydlabeme dužinu bez blaniek, ide to ľahko), pridáme soľ, nastrúhame kôru z pomaranča, prisypeme mak, osolíme, preosejeme hladkú múku premiešanú s práškom do pečiva. Vylejeme do vymastenej a múkou vysypanej formy (srnčí chrbát) a pečieme pri 180 °C cca 25-30 min.

Nabudúce, keď ho budem robiť, tak dám sťavu a dužinu z 1 celého pomaranča, prišiel mi trošku suchší (a to tam pôvodne z pomaranča šla len kôra).

Taliani si zvyknú ešte pripraviť buď cukrovú polevu z pomarančovej šťavy (250ml), cukru  (225g) a rezančekov pomarančovej kôry (25g), to sa spolu mieša na nízkom plameni, kým sa cukor nerozpustí a potom ešte 5-6 min. na vyššom plameni do zhustnutia. Následne sa koláč polovicou množstva natrie celý a druhá sa použije na dodatočné obliatie pri servírovaní.

Alternatívou je glazúra z pomarančovej šťavy (2PL), pomarančovej marmelády (3-4PL) a cukru, (1PL), ktoré sa spolu varia do rozpustenia cukru (cca 2-3min.). Následne sa glazúrou koláčik potrie. 

Ja som urobila dvojitú dávku a jeden koláčik som darovala. Ten som natrela pomarančovým džemom a poliala čokoládou. Chutil výborne! Doma nám zasa ostala jednoduchšia verzia a tá tú sme si podali natretú pomarančovým džemom a aj višňovým ;-) 

A mojou inšpiráciou bol tento recept, aj keď podobných s rôznymi obmenami existuje veľmi veľa.

Banánová bábovka podľa Lenkinej babky

Recept na túto bábovečku som dostala od kamarátky Lenky ešte 31. októbra 2009 a v niektorom z mojich zadných šuplíčkov v hlave som mala uloženú informáciu o tom, že ho mám. Už po niekoľký krát sa mi potvrdilo, že čas na niektoré recepty musí jednoducho dozrieť.

Recept uvádzam v pôvodnom znení :-)

3 mäkké banány rozotrieť vidličkou, do toho dať jeden hrnček kryštáľového cukru.
5 lyžíc mlieka
5 deka masla - rozpustiť
2 cele vajíčka - rozšprudlovať ich
1 a pol šálky hladkej múky
pol prášku do pečiva

Všetko spolu dobre vymiešať a vyliať do vymastenej bábovkovej formy. Piecť 1 hodinu.
Do cesta môžeme pridať aj hrozienka.
P.S. Babka pridáva aj orechy a je to super.

Bábovečka je trochu hutnejšia práve kvôli banánom. Kto nemá rád suché bábovky si príde na svoje. Ja som to celé ešte doplnila o čokoládu, ktorou som bábovku poliala (potrebujete jej asi 50g, klasicky rozpustíme na vodnom kúpeli s maslom alebo smotanou), lebo ľúbim kombináciu banán+čokoláda.