piatok, 29. októbra 2010

Míľniky

Hostia by sa mali uctievať. Naučila ma to mama. Niežeby sme sa o tom niekedy rozprávali...odpozorovala som to, získala som to ako črtu, charakterovú vlastnosť, ako znak správania. Vždy, keď mám mať hostí, znervózniem. Či už sú ohlásení alebo nie, zmocní sa ma napätie. Čo položím na stôl, čo ponúknem? Veď aj samotné slovo hosť nabáda k aktu pohostenia! Tiež zažívate tú paniku, keď k vám prídu neohlásení hostia? Málokedy kupujem slané snacky, pretože jednak obsahujú veľa tuku a konzervantov a jednak niet nad domácu kuchyňu! Ale tým si prirábam robotu.

Je to ťažké, najmä, keď sa jedná o:

- veľkú skupinu (žijem sama a tak je pre mňa veľká skupina už traja ľudia. Isto si tiež viete predstaviť aký mám asi odhad a skúsenosti). Pri takých vždy tŕpnem, či niekto neodíde hladný.

- náročného hosťa. To je pre mňa taký, ktorý nemôže to a tiež tamto, na to je alergický a z tamtoho sa mu zdvíha žalúdok. Dám vám radu, všeobecne som vybadala u chlapov averziu voči zelenine spracovanej na omáčku, surovej zelenine a hlavne voči kôpru a chrenu! Pri týchto hosťoch musím vždy konzultovať menu a to ja nerada, keďže zbožňujem prekvapovať a nechať hostí hádať čo jedia.

- nenáročného alebo príliš jednoduchého hosťa, ktorý preferuje skôr nazvime to „všeobecne zaužívané jedlá“ (vyprážaný syr s hranolkami, černohorský rezeň s hranolkami, guláš, vepřo-knedlo-zelo, segedínsky), ktoré ja buď odmietam robiť alebo ich jednoducho nie som schopná pripraviť (vzhľadom na obtiažnosť alebo dlhý čas prípravy). Taký hosť moje experimenty neocení a nikdy im neporozumie.

- hosťa bojazlivého. Taký si jedlo najprv starostlivo poprezerá (či tam zrejme nezostalo niečo živé, čo by sa mu spriečilo v papuľke alebo nebodaj v žalúdku), potom dôkladne vyňuchá a pri prvom súste gúľa očami akoby mal v ústach horúci zemiak. Urputne vás presviedča, že mu to chutí, ale vy už viete, že tomuto človeku už variť nebudete.

A preto som nesvoja, keď ma ľudia vychvaľujú pred druhými, vravia, že viem variť. A ja pritom iba experimentujem. Totiž, nikdy neviem ako daný pokus dopadne. Zatiaľ som mala vždy šťastie. Vo varení ma neopúšťa. A aký je recept? Varte s láskou, buďte pritom sústredení (najradšej varím sama a hostí nechávam prísť až keď viem, že bude všetko hotové) a dajte na inštinkt pri množstvách, ingredienciách, konzistenciách, časoch...čiže staré dobré „od oka“ platí.

No ale už príliš odbieham. Hosťa treba pohostiť. Vedia to i v Prešove, i v Trnave, i v Bratislave a teraz aj v Chattanooge. Môj hlavný degustátor, môj inšpirátor, môj najväčší povzbudzovač , môj dodávateľ tovaru, pomocník, najvďačnejší hosť a konzument, ale tiež výborný kuchár a hostiteľ Ondrej sa ženil. A ukázal, že aj on vie, že hosťa si treba uctiť. A ja mám na tento deň krásnu pamiatku:




Také malé hnedé guľaté

Prečo si vždy podvedome vyberiem opekané pred varenými? Prečo nemusím francúzske a ani placky, zato z hranoliek si vždy uchmatnem? Pečené v šupke, v pahrebe...dávajú sa do cesta na chlieb, na bryndzáky, na gnocchi, na mňááám pirohy...A nech nezabudnem lokše!!! To by bol hriech. A tiež do polenty, do šalátov, dokonca aj na pizzu, či do cestovín. Sú sýte a bohaté na škrob.


Zemiaky. Stotisíc spôsobov prípravy a zakaždým iná chuť.


Najradšej ich mám pečené v rúre do chrumkava, posypané syrom. Včera som na večeru zjedla pol plechu. Ospravedlňuje ma, že som mala chudobný obed! Nuž čo. Ľúbim ich!



štvrtok, 28. októbra 2010

Na chrumkavo

Hrianka, opečený chlieb, toast, bruschetta, volajte to ako chcete, pre mňa to bude stále kúsok chrumkavého chlebíka, ktorý milujem! Je to to najjednoduchšie jedlo a predsa je možné ho pripraviť na tisíce spôsobov! V toastovači, na panvici, na grile, zapekaný v rúre...na oleji , na sucho...s nespočetnými variáciami obloženia...na taliansky, či akýkoľvek iný spôsob.

Najradšej mám „nacesnakovanú“ bruschettu obloženú kockami čerstvých paradajok posypaných troškou bazalky, poliatych extra panenským olivovým olejom a vuolá „Bruschetta con pomodori“! Aké jednoduché a pritom neuveriteľne chutné, kto neskúsil, neuverí!

Zo zapekaných je to zasa hrianka obložená plátkom mozzarelly a paradajky, posypaná bazalkou a oreganom, troška soli, pokvapkať olejom a šup s ňou do pece!

Ďalšie variácie sú:

- natretá „paté alle olive“, teda paštétou z olív (myslím, že už je dostať aj u nás)
- „prosciutto crudo e formaggio“ – údená šunka a syr
- „prosciutto cotto, formaggio e pomodori“ – šunka „varená“(obdoba nášho diétneho salámu, ale omnoho chutnejšia), syr a paradajky
- „mozzarella e prosciutto“ – mozzarella a šunka
- „spinaci e mozzarella“ – špenát a mozzarella
- „al salmone“ – s lososom (len tak alebo ako podklad môžeme dať šalát nakrájaný na kúsky )
- „con carciofi sott´olio“ – s artičokami nakladanými v oleji (dostať aj tie)
- s nátierkou podľa vlastného výberu
- so sezónnou zeleninou
- ....fantázii a chutiam sa medze nekladú.

A najlepšie vám budú chutiť pokvapkané extra panenským olivovým olejom! Ja už si bez neho neviem predstaviť žiadnu hrianku.

A teda hrianky. Pripravujem ich zo starého chleba. Keďže sama celý bochník málokedy stihnem zjesť skôr ako mi splesnivie, zvykla som si chlebík odkladať do mrazničky. Väčšinou ho nakrájam krajce a keďže nikdy neviem, či budem večerať doma alebo nie, vyťahujem ho zväčša až tesne pred samotnou prípravou. Hoci tak robím už pekných pár rôčkov, hrianky sa mi na počudovanie stále nezunovali!!! Robila som ich už zo všetkých druhov chlebíka a musím povedať, že chutili výborne z každého. Fakt je, že z tmavého sú trochu tvrdšie. A viete čo je jediná nevýhoda hrianky? Nedá sa s ňou vytrieť ten úžasne chutný olivový olej, ktorý vám nakvapká na tanier, keď si ju ním polievate. Ďalšia moja vášeň – vytieračky :-) ...asi to mám po mame.

No a keď už sme pri tých hriankach, tak vzhľadom na to, že sú také jednoduché a nenáročné na prípravu, môžete ich urobiť aj ako zdravý slaný snack pre nečakanú alebo hoci aj čakanú návštevu. Ja ich robievam bežne ako také rýchle predjedlo, zatiaľčo sa čaká na hlavné a ešte sa nik nesťažoval, práve naopak. Ľudia sú väčšinou prekvapení, čo sa dá z obyčajného chleba nášho každodenného vyčariť. Stačí naň len poukladať čo máte v chladničke (zo zbytkov vyčaríte kulinárske špecialitky, ale to návšteve nehovorte ;-) ) a šup na plech a do rúry. Alebo si najprv chlieb opečiete na panvici, či grile a hostia sa už sami rozhodnú čo si na chlebík naservírujú. A tak dnes večer zasa hrianky!!! Fičím na nich! A zabudla som...sú výborné aj k šalátu! Len tá vytieračka... :-(




pondelok, 30. augusta 2010

Reginette s pestom, tuniakom a paradajkami

V tomto období, aj keď nemám toľko času na realizovanie sa v kuchyni, ako predtým (ako som už v jednom z mojich minulých príspevkov spomínala) si napriek tomu nemôžem odpustiť zachovať tradíciu našich výmenných kulinárskych posedení na striedačku s kamarátom Ondrejom. Pri jednom takom mi do karát nahrala náhoda. Na facebooku v rámci mojich nespočetných kuchynských stránok, do ktorých som sa zapísala a v rámci ktorých mi občas na ploche vyskočí nejaký nový a inšpirujúci receptík, som v ten deň dostala doslova naservírovaný ten, o ktorý sa s vami čoskoro podelím. Milujem nakupovanie pre mňa nových a neznámych potravín, ten pocit, keď sa teším na to, čo z nich vyčarím a aký to bude zážitok dosiaľ nepoznaný, určite to poznáte. No a práve o toto mi v tento deň nešlo. Potrebovala som vykúzliť niečo rýchle a sýte, avšak zároveň chutné, rafinované a nové z toho, čo som mala doma v chladničke. Preto vravím, že mi tento recept padol rovno do lona. Narodili sa teda „Reginette s pestom, tuniakom a paradajkami“



Pre dve osoby

170 – 200 g cestovín reginette (dlhé ploché cestoviny s vlnkovým okrajom) alebo iných dlhých cestovín
4 – 6 lyžičiek pesta
1 konzervu tuniaka v oleji (môže byť aj vo vlastnej šťave, ale vtedy treba použiť viac olivového oleja do cestovín)
2 stredne veľké paradajky
bazalka na dozdobenie
oregano, majoránka, soľ...
Dáme variť cestovinu. Medzitým si nakrájame na kocky paradajky a mierne rozdrvíme tuniaka. Zmiešame, osolíme, dochutíme bylinkami, ak je zmes suchá, polejeme olivovým olejom. Uvarené cestoviny vymiešame s pestom a pridáme k nim pripravenú tuniakovo – paradajkovú zmes. Podávame.





Som zástancom jednoduchých vecí a to isté platí aj u mňa v kuchyni. Nemám rada prekombinované chute, kde nevynikne ani jedna z nich. Pre mňa platí pravidlo miešať výrazné chute, ktoré udávajú tón a ráz pokrmu s menej výraznými, ktoré ich len dopĺňajú a pomáhajú im vyniknúť. Nikdy som preto nejedla pesto v kombinácii s inými ingredienciami. Cestovina, pesto, posypať trochou parmezánu, hotovo! Avšak riskla som to a neľutujem! Tie chute sa úžasne zladili a ja som sa nevedela tejto pochúťky nabažiť! Takže v každom prípade odporúčam! Je to rýchle, lacné a veľmi chutné! Avšak neradím dodatočne zohrievať. Najlepšia je čerstvá. Tak, ako napokon každá cestovina. Dobrú chuť!

piatok, 20. augusta 2010

Tiramisù


Tento typicky taliansky zákusok s obľubou pripravujem na špeciálne príležitosti. Aj napriek tomu, že je taký jednoduchý. A ani raz ma nesklamal!

 


(na 1 menší plech - polovica z bežnej veľkosti)
 
200 g mascarpone
2 vajcia
2 polievkové lyžice práškového cukru
pol šálky silnej kávy
pol šálky amaretta
1 balík dlhých piškót
horké kakao na posypanie
podľa chuti strúhanú horkú čokoládu

Vymiešame žĺtky s cukrom a pridáme mascarpone. Vyšľaháme bielky so štipkou soli na tuhý sneh. Obe zmesi opatrne zmiešame. V klasickom recepte sa to neuvádza, ale ja ešte zvyknem priliať trochu kávy s amarettom a postrúhať do tejto zmesi horkú čokoládu.
Začneme vrstviť a to tak, že na dno plechu naukladáme piškóty, ktoré pokvapkáme kávou zmiešanou s amarettom a potrieme krémom. Vrstvíme, striedajúc piškóty namáčané v káve a amarette s krémom, pričom ten tvorí aj poslednú vrstvu. Hotové posypeme horkým kakaom. Ja zvyknem kakaom posýpať až tesne pred servírovaním, lebo inak, kým krém stuhne, kakao navlhne. Niekto však nemá rád, keď je kakao sypké a tak posýpa hneď. Namiesto kakaa sa tiež sa používa strúhaná čokoláda.
Dáme cca na 4 hod stuhúť. Ja ho zvyknem pripravovať večer a do rána je hotový :-)

piatok, 13. augusta 2010

Cookies z ovsených vločiek s čokoládou a orieškami

     
     No predsalen niečo v tomto zhone...Aj keď som tento recept robila už dávno, nestihla som ho v návale povinností publikovať.
Teraz, keď mi prác na byte ubúda, a naskytá sa mi príležitosť na viac času aj na záľuby a aj v práci je toho pomenej :-), dostala som sa konečne aj k publikácii receptu na tieto úžasné sušienky, ktoré som objavila na  Fior di frolla.


...a robia sa takto:


Na 25 – 30 sušienok:

  • hladká múka 140g
  • ovsené vločky 100g
  • horká čokoláda na varenie 100g
  • biela čokoláda 100g
  • zmäknuté maslo 115g
  • orechy podľa ľubovôle (ja som použila mandle) 100g
  • cukor 85g
  • prášok do pečiva 1ČL

1. Čokoládu nakrájame na malé kocočky, mandle alebo orechy nahrubo rozmixujeme alebo tiež nožom nasekáme.

2. V miske vymiešame elektrickým šľahačom maslo spolu s cukrom na hladký krém. Za stáleho šľahania pridáme vajíčko.

3. V inej miske zmiešame ovsené vločky, preosiatu múku spolu s práškom do pečiva. Pridáme nasekanú čokoládu a orechy a zmiešame. Do suchej časti vlejeme obsah misky s vyšľahanou tekutou časťou a vypracujeme nie príliš husté, ale ani tekuté cesto – je trochu lepivé, ale drží pokope. Ak je príliš tekuté, pridáme vločky alebo múku, ak je príliš husté, môžeme mlieko alebo trochu vody.

4. Rukami formujeme malé guľôčky vo veľkosti orecha a pokladáme na plech pokrytý papierom na pečenie. Ak máme teflónový, papier netreba. Rozmiestňujeme v dostatočnej vzdialenosti, lebo nám ešte narastú.

5. Pečieme pri 180 - 190° cca 12 – 15min. alebo pokiaľ nebudú jemne zlatého nádychu. Ja som ich nechala v rúre 15 – 20 min., súdiac podľa sfarbenia. Ale boli trošku tvrdšie, odporúčam preto naozaj dodržať 15 min., aj keď sa zdajú po vybratí mäkké, po vychladnutí stvrdnú. Preto ich aj z plechu vykladáme až po miernom vychladnutí.




♡♡♡

utorok, 10. augusta 2010

Prečo stále nič...

Milí moji, určite ste si všimli, že som už dlhšiu dobu nič nenapísala, nezverejnila, neoslovila vás. Nie že by ma už prestalo baviť realizovať sa v kuchyni, nezanevrela som na tento druh umenia, práve naopak, moja nedočkavosť improvizovať sa stupňuje. Dôvod odmlky je prostý: nedostatok času. Zaobstarala som si nové bývanie a tak pomaly, postupne prerábam, rekonštruujem, niekedy viac v hlave ako naozaj, lebo práce sa naozaj vlečú. Ale zatiaľ som v rámci hraníc trpezlivá, pretože viem, že jedného dňa sa dočkám a budem po prvýkrát bývať vo vlastnom byte, ale hlavne: VARIŤ V MOJEJ VLASTNEJ KUCHYNI!!! Veľmi sa na ten deň teším a vy toho budete určite svedkami. Akonáhle bude kuchyňka trochu prezentovateľná, pripravím vám skromnú virtuálnu prehliadku.

Do skorého videnia priatelia!

utorok, 23. februára 2010

Mamina mliečna šošovicová polievočka

Minule som potrebovala spotrebovať krabicu mlieka a nevedela som čo s ním. Do koláča, kam bežne mlieko prilievam, ak mám, na zjemnenie, také veľké množstvo nejde a tak som sa rozhodla, že skúsim mliečnu polievku. Milujem maminu šošovicovú, najmä, keď k nej ešte urobí kysnuté slané rožteky! A tak jeden krátky telefonát a záhada prípravy rozlúštená. Nikdy by som si nebola pomyslela, že jej príprava bude taká jednoduchá! Vy áno?

Pre 4 osoby

1 l mlieka
1 šálka šošovice
soľ
cca 4 lyžice hladkej múky
1 lyžicu oleja
sušenú červenú papriku

Šošovicu necháme vo vode cez noc napučať. Scedíme zvyšnú vodu, zalejeme čistou tak, aby bol povrch kompletne pokrytý. Varíme do mäkka cca 20 – 30 min. Keď je šošovica uvarená, zalejeme ju mliekom ohriatym aspoň na izbovú teplotu, pričom asi 2 dcl si odložíme. Osolíme. Do šálky si dáme múku a pomaly za stáleho miešania ju zalievame odloženým mliekom až sa nám múka celkom v mlieku rozptýli. Keď začne mlieko vrieť, vylejeme doňho múkovú zmes a necháme prevrieť, aby sa nám polievka zahustila. Nakoniec do naberačky nalejeme asi lyžicu oleja, v ktorom rozmiešame asi malú lyžičku červenej papriky a primiešame do polievky. Olej zabráni tomu, aby sa nám na povrchu tvorila koža.
Moja polievočka je trošku tmavšia, lebo namiesto klasickej hladkej múky som použila celozrnnú a tá má hnedšie sfarbenie.

Penne s lososom

Toto bol jeden z prvých receptov talianskej kuchyne, ktorý som sa naučila robiť. Vrátila som sa k nemu po niekoľkých rokoch. Po tak dlhom čase preto, lebo nerada v kuchyni používam smotanu na šľahanie, keďže je dosť mastná. Avšak raz za čas neuškodí. No a toto dedičstvo, aby sme neporušili autorské práva, mám od mojej sestry Jany.

Pre 2 osoby


polku alebo aj jeden celý filet čerstvého lososa (môže byť aj údený, ten dodá viac chuti, ale použijeme ho menej, cestoviny by mali byť rybou len tak „postrašené“. A pozor – má viac kalórií a soli)

1 smotanu na šľahanie

150g cestovín

1 menšia cibuľka

olivový olej

soľ


Cestoviny dáme variť. Medzitým hodíme na rozohriaty olivový olej na väčšej panvici nadrobno nakrájanú cibuľku a na kocočky nakrájaného lososa. Keď sú cestoviny dovarené, scedíme ich a hodíme na panvicu k lososovi. Zalejeme smotanou, posolíme a necháme na plameni za stáleho miešania, kým nám omáčka nezhustne. Podávame.

Neoplatí sa odkladať cestoviny takto pripravené, je lepšie ich konzumovať čerstvé, lebo zo smotany nezostane nič, len roztopený tuk a to nie je nič chutné.

pondelok, 22. februára 2010

Fazuľová polievka s pšenicou


Inšpiráciou mi bola moja nová kuchárska kniha „la Pasta“, ktorú som dostala na Vianoce od sestry. Celé Vianoce som sa potom od nej nevedela odtrhnúť a listovala v tejto 1000 stranovej publikácii stále dokola, snívala a plánovala, čo uvarím a ako. Považujem ju za jednu z najlepších kuchárskych kníh, čo mám, lebo recepty sú jednoduché na prípravu a pôsobia aj veľmi chutne. Určite z nej budem často čerpať, pretože obsahuje okrem receptov na cestoviny aj rizotá, ázijskú kuchyňu, gnocchi, šaláty a polievky!

Pre 6 osôb

350g pšenice (celé obilie)
200g sušenej fazule
1 l vody
1 strúčik cesnaku
1 bobkový list
4 lyžice olivového oleja
300g póru – iba biela časť nakrájaného na kolieska – ja som nahradila cibuľou nakrájanou nadrobno
1,5 l zeleninového vývau
soľ
sušená alebo čerstvá vňať petržlenu
(150g nadrobno nakrájanej slaninky – ja som vynechala)

Fazuľu a pšenicu necháme zvlášť v noci zmäknúť vo vode. Fazuľu scedíme a dáme do hrnca variť spolu so strúčikom cesnaku a bobkovým listom asi na 30 – 45 min. Na panvici necháme na oleji osmažiť slaninku s pórom / cibuľkou. Keď sú opražené do sklovita, pridáme ich spolu so scedenou pšenicou k fazuli. Zalejeme ešte teplým zeleninovým vývarom a dochutíme soľou. Chvíľku ešte nechám na plameni za občasného miešania, nech sa všetky suroviny stabilizujú na rovnakú teplotu. Posypeme petržlenom a podávame.

nedeľa, 21. februára 2010

Bryndzové chuťovky

Nasleduje ďalší recept na zdravú chuťovečku. Tentoraz na slano.




Na 1 veľký plech

150g zemiakov uvarených v šupke
150g bryndze
150 g masla
150g hladkej múky celozrnnej pšeničnej (alebo obyčajnej)
1 žĺtok + bielok na potretie
štipku soli
drvenú rascu, mletú červenú papriku, sezam a ľanové semienka na posypanie

Uvarené zemiaky ošúpeme a postrúhame. Primiešame bryndzu, preosiatu múku, zmäknuté maslo, žĺtok a štipku soli. Vypracujeme vláčne cesto. Na pomúčenej doske z cesta vyvaľkáme plát hrubý asi 1cm, potrieme ho bielkom a posypeme rascou zmiešanou s mletou paprikou alebo sezamom, či ľanom.
Ostrôžkou alebo ostrým nožom pokrájame na pásiky široké asi 1,5 cm a dlhé asi 5cm. Poukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a vložíme do vyhriatej rúry. Pri teplote 200°C pečieme dozlatista asi 10 – 15 min. Ak chceme chrumkavejšiu verziu, necháme v rúre dlhšie, ale na nižšej teplote (100°C).

Pamätám si, bola to jedna nedeľa, čo som zostala v Bratislave a prišiel ku mne Ondrej. Vonku bolo sychravo a my sme sedeli v mojej izbe a hrali karty. Spoločnosť nám neodmyslitelne robilo jedlo a boli to práve tieto slané paličky a sladké lekvárové sušienky. Chvíle takej pohody nebývajú v živote často.

štvrtok, 18. februára 2010

Zdravé biscotti alla marmellata alebo lekvárové sušienky

Recept som našla v mojej „Enciclopedia della cucina italiana“, ktorú som si vyžobronila do daru voľakedy ešte veľmi dávno, za čias môjho dobrodružného pobytu v Catanii. Bola v zľave za 10 eur a myslím, že to bola, ako moja prvá naozajstná seriózna kuchárka, veľmi dobrá investícia (všimnite si aká je hrubá! Má 400 strán).



Čo sa mi na nej páči je, že recepty sú rozdelené podľa jednotlivých zemepisných oblastí Talianska od severu po juh. Už tu jeden výtvor z tejto knihy uverejnený mám a to je baklažánové rizoto.
Naposledy ma však zaujal receptík zo stredného Talianska a to svojou jednoduchosťou. Podobá sa trošku na linecké cesto, ale ja som si ho prispôsobila na zdravšiu verziu.


150g trstinového cukru
200g ovsených vločiek
100g masla
2 vajcia
3 lyžice rumu
strúhaná citrónová kôra z polovice citróna
lekvár višňový a marhuľový
oriešky podľa chuti


Maslo vyšľaháme na krém, prišľaháme cukor, vajíčka, likér a citrónovú kôru. Vmiešame preosiatu múku, ovsené vločky a štipku soli. Miesime až kým cesto nie je hladké. V prípade, že je príliš riedke, primiešame ešte vločky, ak naopak husté, mlieko alebo trochu vody.
Rúru predhrejeme na 180°C, plech vymastíme a vysypeme múkou alebo vystelieme papierom na pečenie, ak máme teflónový, tak netreba nič dávať. Z cesta „odždibneme“ vždy malú guľôčku, ktorú sploštíme dnom pohára a ukladáme na plech. Lyžičkou alebo prstom v strede každého kolieska vytvoríme jamku, do ktorej šupneme lekvár podľa chuti a na vrch oriešok. Pečieme cca 20 min kym keksíky nestuhnú. treba rátať s tým, že aj po vybratí z rúry trošku uschnú a stvrdnú, takže radšej skôr ako neskoro :-)


Originál recept bol bez vločiek, s väčším množstvom cukru - 230g, masla - 200g a vajec - 3, ale ja som tieto dávky znížila, aby sušienky neboli príliš kalorické.

Koláčiky vydržia skladované pomerne dlho. Ale určite sa minú skôr, ako by sa mohli pokaziť :-)

pondelok, 1. februára 2010

Cantuccini

Bolo to ešte minulý týždeň, keď...
- Ondrej spravil autoškolu! Konečne! Gratulujeme a prajeme veľa šťastných kilometrov! Tak nejak pri tej príležitosti (bolo to už asi týždeň po skúškach) ma pozval na večeru. Servírovala sa kuracie soté na zeleninke vo woku s ryžou.
- Ondrej odo mňa dostal knihu o varení vo woku. Keďže si ho kúpil len nedávno a je z neho celý nadšený, prvý, na koho som si pri náhodnej návšteve kníhkupectva (hoci tie moje náhodné sa vždy zmenia na osudové, pretože nikdy neodídem bez knihy) a ešte náhodnejšom precitnutí v sekcii kuchárske knihy, spomenula, bol práve on. Mali ste vidieť tú radosť! Len teraz má záväzok. Bude mi musieť z krásnej knižočky aj variť.
- Ondrej mi kúpil objektív na foťák, ktorý mi posunul! Wueeeeeeeeeeeeeeej!!! Naša úroveň sa teraz o niekoľko stupňov zlepší priatelia a presvedčiť Vás o tom môže moja prvá vlastnoručná fotografia, tú česť byť fotografickou premiérou mali Cantuccini.
- Ondrej dostal zákusok. Áno, boli to tie už spomínané cantuccini. A boli prekvapením! A vydareným! Maximálnym zadosťučinením mi bolo aj Ondrejove odhalenie, že po takom niečom túžil celý život. Takže musím povedať, že sme teraz asi už úplne mentálne prepojení...trošku dlhšie mi to síce trvalo, ale lepšie neskoro ako nikdy ;-)

Cantuccini

Ako inak, inšpiráciou mi bol už tradične geniálny Emanuele!

na 1 veľký plech
2 vajcia
250g kryštálového cukru
125g lúpaných mandlí
125g nelúpaných mandlí
125g lieskových orechov
250g hladkej múky
½ prášku do pečiva
citrónová kôra

Vajcia vyšľaháme s cukrom a citrónovou kôrou, pridáme mandle a orechy, prášok do pečiva a preosiatu múku. Zo zmesi vypracujeme cesto, na plechu s papierom na pečenie vytvoríme z cesta 2 rovnaké valčeky, ktoré potrieme rozšľahaným vajíčkom a pečieme v predhriatej rúre na 180°C asi 25 – 30 min. Ešte za tepla nakrájame na rovnako široké prúžky a necháme vychladnúť. Najlepšie chutia ako zákusok namáčané do Vinsanto alebo do nejakého iného sladkého dezertného vína. Vzhľadom na to, že sú dosť pórovité, veľmi dobre nasakujú tekutinu. Dobré sú aj s amarettom, ako sme si ho dali my. Mňam!



Ja som použila namiesto nelúpaných mandlí, ktoré som doma nemala, klasické vlašské orechy a navyše som to celkovo asi s orechmi prehnala. Môj výsledok bol teda trochu iný, ako by mal byť a moje cantuccini sa pri porovnávaní s fotkami a s tým, čo mi utkvelo v pamäti pri potulkách Talianskom, približovali len ako veľmi vzdialený bratranec. Preto som robila ešte ďalšie prieskumy na internete a našla som jeden recept, ktorý sa mi viac pozdáva. Niekedy ho vyskúšam a ak bude výsledok lepší ako teraz, podelím sa s vami ;-)

piatok, 29. januára 2010

Bryndzové halušky

Naša mama neľúbi bryndzu. Zázrak bol už to, že vďaka donucovacím metódam mojej sestry, ktorá pravidelne nosí z Talianska syry, si dá nejaký ten kúsok. Myslím, že zlom nastal keď si zlomila ruku. Sestra ju strašila a hrozila jej, že potrebuje vápnik, lebo ako inak sa jej potom kosti dobre zahoja???! A tak mama začala jesť syry. No a dnes si ich dokonca aj sama naservíruje alebo ich pred telkou mlsáme spolu.

...na bryndzu sme ju však ešte stále nenaučili....a čo naša mama neľúbi, to sa doma nerobí. Preto, aj keď u našich varievam málokedy, som sa rozhodla, že trochu ulahodím ocovi (ten na rozdiel od mamy syry miluje). No a aj si trikrát dokladal, takže takto spätne ulahodil on mne :-)




Pre 4 osoby

4 veľké zemiaky
hladká múka
soľ
200g bryndze
1 kelímok kyslej smotany
slanina podľa chuti

Zemiaky ošúpeme a nastrúhame na drobno. Prisýpame hladkú múku tak, aby nám vznikla hustejšia kaša. Osolíme. Kúsky cesta hádžeme do osolenej vriacej vody buď nožíkom z drevenej dosky alebo pretláčame lopatkou cez sitko na výrobu halušiek. Varíme cca 3 – 5 min, sitkom vyberáme. Bryndzu zarobíme so smotanou na želateľnú konzistenciu a chuť, zmiešame s haluškami a posypeme usmaženou slaninkou.

štvrtok, 28. januára 2010

Rizoto so šampiňónmi


Heuréka! Podarilo sa mi uvariť ryžu! Konečne som na to prišla! Bola to šťastná náhoda, že sa práve počas môjho neviemkoľkého pokusu o nemožné nachádzala v kuchyni spolubývajúca Miška. Hoci je mladšia odo mňa, má omnoho viac kulinárskych skúseností, je totiž vydatá a býva s manželom u svokrovcov a svokra nevarí :-). Klasicky som hromžila nad tým, koľko som zasa dala do tej ryže vývaru a pritom mi prihorela! A ešte k tomu aj na teflónovej panvici! Skúsená gazdinka mi prezradila, že ryža by sa mala variť na elektrickej platni a nie na plynáku, lebo inak v strede hrnca prihorí a na okrajoch zostane nedovarená. Marilo sa mi, že som aj u nás videla pobehovať niečo ako liatinovú platňu, ktorá by celý problém vyriešila. Tak som prekutrala naše tajné sporákové zákutia a našla som!!! Ryžu som pekne dovarila na nej a...PODARILA SA! A Dana už bude vedieť uvariť aj rizoto bez toho, aby mu najprv vynadala (aj keď v tomto bolo trochu cítiť zhoreninu, ale nabudúce to už bude tip top!).




Pre 2 osoby
pol cibule
olivový olej
cca 250g šampiňónov
3/4 hrnčeka ryže
pol litra zeleninového vývaru

Na olivovom oleji upražíme do sklovita cibuľku nakrájanú na drobno. Pridáme nakrájané šampiňóny a necháme ich na miernom ohni zmäknúť. Prisypeme ryžu, ktorú miešame kým nie je sklovitá. Následne zalejeme teplým vývarom a necháme variť na miernom ohni do mäkka.

streda, 27. januára 2010

Zapekané cestoviny s mozzarellou a parmezánom


Pre 3 - 4 osoby

300g cestovín - penne
350g paradajkového pretlaku
2 mozzarelly
parmezán na posypanie
1 cibuľa
2 strúčiky cesnaku
olivový olej
bazalka, oregano, feferónka, soľ...

V panvici na rozohriatom olivovom oleji opražíme nadrobno nakrájanú cibuľu a cesnak. Zalejeme paradajkovým pretlakom, môžeme pridať trochu vody, ak je príliš hustý. Dochutíme bylinkami, soľou a necháme asi 15 min variť. Medzitým si uvaríme cestoviny na tvrdšie ako al dente a vodu zlejeme. V hrnci, kde sme varili cestoviny, tieto zmiešame s uvareným pretlakom. Do jenskej misy potom vrstvíme cestoviny na striedačku s kúskami mozzarelly. Je dôležité mozzarellu nevmiešať do cestovín vopred, ale ňou cestoviny posýpať, lebo inak by sa nám syr vplyvom tepla začal roztápať a vtedy sa jeho jednotlivé kúsky pozliepajú do jednej guče. Povrch posypeme parmezánom a dáme zapiecť na 30 – 45 min do rúry na 180°C.

utorok, 26. januára 2010

Ja sa polepším...

Musím sa priznať, isto ste si aj sami všimli, že som začala moje kulinárske zdieľanie s internetovou verejnosťou akosi zanedbávať. Ani nie, že by som prestala variť, to nie, aj si každý výtvor vždy starostlivo fotozdokumentujem, ale čo ja viem, asi ma prestáva baviť písať. Navyše mám pocit, že mi chýba inšpirácia pre tú správnu iskru a vtip tak potrebné pre príjemné čítanie. No a keď sa k tomu pridá vedomie, že tento blog číta jedna, nanajvýš dve osoby :-) nečudo, že márne hľadám aj motiváciu. A tak lovím v minulosti a pripomeniem si pochvaly môjho trula za dobre odvedenú v prácu pri hrncoch a zaslúžené výhry na Vareche, potom si predstavujem budúcnosť a vidím sa ako "gazdziná" niekde v mojej záhrade s priateľmi na návšteve ako si oblizujú prsty a snažím sa hecovať :-)....alebo že by som napísala pani Keleovej – Vasilkovej, či by mi moje príspevky nechcela čestne otextovať? Vždy dychtivo čítam krásne komentáre mojej kamošky Viviany (aj keď ona nevie, že nimi sme) a obdivujem koľko a ako krásne toho vie napísať k jednému receptu, navyše má aj originálne a vtipné pero...a tak uvažujem, či skôr ako niečo trápne tliachať by nebolo lepšie recepty vešať len tak. Nasucho a bez komentára. Veď to, že mám možno nejaké predispozície a vášeň pre kuchyňu ešte neznamená, že musím byť spisovateľkou....hm...nie nie...ani to nie je ono...
Napokon veď aj kulinárky si občas môžu dovoliť krízu, či štrajk...čo poviete?
Iba dúfam, že ako každé zlé, aj toto moje trošku menej pozitívne obdobie pominie. A ja vidím, že je to na dobrej ceste. Už len preto, že som si zasa sadla k blogu a píšem. Takže, aby som dobehla zameškané, postupne uverejním všetky recepty, ktoré sa mi za posledný čas podarilo zrealizovať. Začneme pekne po poriadku. Polievkou.

Jednoduchá šampiňónová

Pre 2 osoby

polka cibule
1 cesnak
cca 350g šampiňónov
soľ
olivový olej
rastlinný bujón

V hrnci rozohrejeme olivový olej, na ňom opražíme do sklovita cibuľku spolu s cesnakom. Pridáme nakrájané huby, pražíme asi 10 min, pokiaľ nezmäknú a zalejeme bujónom uvareným v litri vody a varíme cca 20 min až polhodinu.
Ja som objavila jednu veľmi chutnú verziu zeleninového bujónu s olivovým olejom od Vitany a musím povedať, že pri čítaní obsahu som zostala veľmi prekvapená, nakoľko som nenašla žiadne E-čka! Hoci doteraz som mala voči bujónom mierny dešpekt, myslím, že po tomto objave budem trošku zmierlivejšia :-)





nedeľa, 10. januára 2010

Jablkovo-škoricový koláčik s mandľami

Včera som bola u trula na grilovačke. Znamenité mäsko s nezameniteľným vínkom (kto by bol povedal, že maďarské chutí tak dobre???). No a keďže rada pri takýchto akciách prikladám ruku k dielu, podujala som sa upiecť jeden rýchly koláčik, ktorý som objavila na Vareche. Je rýchly, jednoduchý a veľmi chutný. A dá sa obmieňať podľa chuti a fantázie.

12 PL polohrubej múky
6 PL kryštálového cukru
1 balíček vanilkového cukru
1 balíček prášku do pečiva
4 PL oleja
200 ml mlieka
2 vajcia
5 ks stredne veľkých kyslých jabĺk
1 balíček škoricového cukru
maslová posýpka:
50g masla, múka, kryštálový cukor

Jablká nahrubo nastrúhame a zmiešame so škoricovým cukrom. Ak by boli málo kyslé, treba pridať šťavu z citróna alebo kyselinu citrónovú. Nesmieme ich vyžmýkať.Všetky sypké suroviny spolu zamiešame, pridáme olej, mlieko a vajcia. Ak by bolo cesto husté, je možné ho zriediť ešte pridaním trošky mlieka. Cesto musí byť riedke.Cesto vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech, postupne na cesto dávame jablká v súvislej vrstve po celom plechu. Posypeme maslovou posýpkou a posekanými mandľami.
Maslovú posýpku pripravíme z 1/2 rozpusteného masla, do ktorého nasypeme polohrubú múku a kryštálový cukor tak, aby zmes bola sypká.
Plech dáme do rúry vyhriatej na 180 °C, pečieme bez otvárania rúry 1/2 hodiny. Množstvo vystačí na 1 malý pliešik (polovica bežnej veľkosti).






piatok, 1. januára 2010

Silvester 2009

...som strávila v Prešove. Bolo to spontánne rozhodnutie na poslednú chvíľu vzhľadom na to, že bohužiaľ sú medzi nami aj osoby, ktoré nedodržia slovo, za ktorým si „stoja“ niekoľko týždňov...
Hoci najprv to vyzerala skôr taká z núdze cnosť, nakoniec sa ukázalo, že lepšie som ten Silvester naozaj stráviť nemohla. A preto mi nezostáva nič iné len sa veľmi pekne poďakovať môjmu trulovi a jeho Katke!
No a aké bolo naše silvestrovské menu? Tam kde je Dora, aké, ak nie talianske? K rôznym jednohubkám, s ktorými sa Katka teda pekne potrápila a ktoré išli na dračku som prispela mojimi grissini con prosciutto a ako hlavný chod sme mali lasagne alla bolognese. Ja som sa pri príprave lasagní nechala inšpirovať kuchárom Emanuelom, ktorého kulinárske výčiny mám pod dohľadom. Avšak pri tomto recepte som nesledovala striktne jeho postup, pretože je dosť zdĺhavý a pracný. Tomu, kto by si lasagne chcel pripraviť podľa tradičného receptu, vrelo odporúčam tento odkaz.
Kto je za jednoduchšiu verziu, prosím...

Grissini con prosciutto crudo di Parma

2 balenia parmskej šunky (alebo hocijakého iného "prosciutto". Ja som túto kúpila v Kauflande)
1 balenie grissini (sú to slané tyčinky, ktoré vidíte na obrázku. Balené v papierovej krabici, kúpené v Kauflande)

Zo šunky odtŕhame pásiky, ktorými potom obtáčame jednotlivé grissini.







Lasagne alla Bolognese (Lasagne s boloňskou omáčkou)



(6 - 8 porcií)

1 balenie lasagní
bešamel (množstvo z dávky podľa receptu dolu)
50g parmezánu
300g paradajkovej omáčky (sugo pomodoro)
300g mletého bravčového alebo hovädzieho mäsa
1 väčšia cibuľa, 1 väčší strúčik cesnaku
olivový olej
sušené bazalka, oregano, feferónka
soľ, korenie

Bešamel

50g masla
50g hladkej múky
0,5 l mlieka
muškátový orech
štipka soli

Na väčšej panvici rozpálime olej. Nadrobno nakrájanú cibuľku s cesnakom opražíme do sklovita, následne pridáme mleté mäso, ktoré necháme na panvici dusiť. Po cca 20 – 30 min. prilejeme paradajkový pretlak - z ktorého si odložíme asi 5 lyžíc bokom - dochutíme bylinkami a koreninami a necháme dusiť ďalšiu zhruba polhodinku. Ak je zmes príliš hustá, prilejeme teplú vodu.
Medzitým ako sa nám varí paradajková omáčka, pripravíme si bešamel a to tak, že si najprv zohrejeme mlieko a potom v hrnci rozpustíme maslo a postupne prisypávame múku. Následne pomaly vlejeme do hrnca s maslom a múkou pripravené mlieko, pridáme štipku soli a muškátového orieška a rozmiešame do hladka kuchynskou metličkou, aby sa nám nerobili hrudky. V prípade, že sa nám predsalen vyskytnú, omáčku precedíme cez sitko.
Plátky lasagní sparíme vo vriacej osolenej vode s kvapkou oleja, podržíme asi 2 min. a hneď ponoríme do studenej vody, aby zostali “al dente”.
Do jenskej misy vrstvíme plátky lasagní, rajčinovú omáčku s ragú, opäť lasagne, bešamel. Postup opakujeme, kým nezaplníme pekáč. Zakončíme odloženou čistou rajčinovou omáčkou, bešamelom a strúhaným parmezánom.
Zapečieme v rúre 45min na 180°.

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...