Ja sa polepším...

Musím sa priznať, isto ste si aj sami všimli, že som začala moje kulinárske zdieľanie s internetovou verejnosťou akosi zanedbávať. Ani nie, že by som prestala variť, to nie, aj si každý výtvor vždy starostlivo fotozdokumentujem, ale čo ja viem, asi ma prestáva baviť písať. Navyše mám pocit, že mi chýba inšpirácia pre tú správnu iskru a vtip tak potrebné pre príjemné čítanie. No a keď sa k tomu pridá vedomie, že tento blog číta jedna, nanajvýš dve osoby :-) nečudo, že márne hľadám aj motiváciu. A tak lovím v minulosti a pripomeniem si pochvaly môjho trula za dobre odvedenú v prácu pri hrncoch a zaslúžené výhry na Vareche, potom si predstavujem budúcnosť a vidím sa ako "gazdziná" niekde v mojej záhrade s priateľmi na návšteve ako si oblizujú prsty a snažím sa hecovať :-)....alebo že by som napísala pani Keleovej – Vasilkovej, či by mi moje príspevky nechcela čestne otextovať? Vždy dychtivo čítam krásne komentáre mojej kamošky Viviany (aj keď ona nevie, že nimi sme) a obdivujem koľko a ako krásne toho vie napísať k jednému receptu, navyše má aj originálne a vtipné pero...a tak uvažujem, či skôr ako niečo trápne tliachať by nebolo lepšie recepty vešať len tak. Nasucho a bez komentára. Veď to, že mám možno nejaké predispozície a vášeň pre kuchyňu ešte neznamená, že musím byť spisovateľkou....hm...nie nie...ani to nie je ono...
Napokon veď aj kulinárky si občas môžu dovoliť krízu, či štrajk...čo poviete?
Iba dúfam, že ako každé zlé, aj toto moje trošku menej pozitívne obdobie pominie. A ja vidím, že je to na dobrej ceste. Už len preto, že som si zasa sadla k blogu a píšem. Takže, aby som dobehla zameškané, postupne uverejním všetky recepty, ktoré sa mi za posledný čas podarilo zrealizovať. Začneme pekne po poriadku. Polievkou.