utorok 6. októbra 2009

Deň, keď som menila menu asi 10 krát, možno viac...a nakoniec to aj tak nebolo nič špeciálne

No tak dnes sme mali trula pozvaného na večeru. Najprv som chcela robiť parmigianu. S tým som išla aj na trh. Kúpim baklažány a ide sa na to. Avšak! Nachádzala som sa práve na trhu na Miletičovej a bola som ohromená a očarená kvalitou zeleniny a priznám aj jej cenou. Pozitívne! Som zvyknutá nakupovať v supermarketoch a tam je pomer kvalita - cena rozhodne iný a často sa stáva, že odchádzam s dlhým nosom ako by som mala kupovať niečo, čo som tam videla v takej istej polohe, no v inej podobe, pred dvoma týždňami. No takže som sa na Miletičke vyšantila a nakúpila som spomínaný baklažán a ešte: karfiol, hlivu, šampiňóny a kukuricu. A dostala som dilemu: čo s toľkou zeleninou? Kedy ju pojem? To ešte nehovorím, že som mala doma týždňové paradajky, ktoré bolo treba urgentne skonzumovať a jediná prijateľná verzia bola: len nie nasurovo! A tiež cuketu...no našťastie, tá ešte niečo vydrží. Bolo treba rozhodne ukuchtiť niečo racionálne a zároveň chutné! No a keďže, okrem toho, že mám akosi už pocit, že parmigiana je naším slávnostným jedlom určeným na zvláštne príležitosti (aj pre jej zdĺhavú a prácnu prípravu), mali sme aj časovú tieseň, nakoniec som od nej upustila...Nebudem vás už napínať a nudiť vás vymenúvaním všetkých možných verzií večere, ktoré sa mi premieľali hlavou, (možno niečo z tých nápadov niekedy zrealizujem), len vám ešte poviem, že ako som tak doma sedela nad desiatimi časopismi o varení a piatimi kuchárskymi knihami, konečne som sa rozhodla pre istú hubovú špecialitu so šafranom na bielom víne z mojej stredomorskej kuchárky. Bola som dokonca ochotná obetovať jednu fľašu z mojej zásoby vín, avšak zátka bola tak napevno, že sa bohužiaľ stalo, že som zlomila spolubývajúcej otvárač! Takže som už tým praštila, stavila som na istotu a zvolila som to najjednoduchšie čo sa dalo a čo som nemohla pokaziť:




Hlivová praženica

asi 250 g hlivy
1 vajíčko
1 cesnak
1 menšia cibuľka
olej
soľ
bylinky podľa chuti

Najemno nakrájaný cesnak a cibuľu opražíme na oleji do sklovita. Pridáme nakrájanú hlivu, posolíme, pridáme bylinky a necháme chvíľku podusiť aspoň kým sa nevyparí voda. Potom pridáme vajíčko, urobíme praženicu a je to! Hotovú zmes poukladáme na krajce chleba, ktoré sme predtým opražili na hrianky, poliali olivovým olejom, aby nebol až taký suchý. Je možné si hrianku aj „nacesnakovať“, ale tým sa potlačí už tak veľmi jemná chuť hlivy.


a

Motýliky s paradajkovou omáčkou a mozzarellou

5 menších alebo 3 väčšie mäkké paradajky (najlepšie sú tie s mäsitou dužinou)
2 mozzarelly
150g cestovín
cibuľa
soľ
bazalka
olej
parmezán podľa chuti

Na rozpálenom oleji opražíme cibuľu do sklovita. Pridáme paradajky nakrájané na kocky. Je dobré, ak sú ošúpané, ale môžu byť aj so šupkou. Paradajky sa šúpu najľahšie tak, že sa namočia na pár sekúnd do vriacej vody. Potom ide to šúpanie jedna radosť.
Keď už máme paradajkovú omáčku hustejšiu, dáme variť cestoviny. Tie nakoniec pridáme k omáčke, prihodíme mozzarellu a zohrievame na miernom ohni, aby trošku zmäkla. Nie však dlho, lebo potom sa zlepí všetka do jednej guče. Hotové cestoviny môžeme ešte posypať parmezánom podľa chuti.


Tento istý recept sa dá urobiť aj z už pripraveného paradajkového pretlaku, poprípade nastudeno ako cestovinový šalát. Vtedy ale paradajky nevaríme, len ich nakrájame na kocky, rovnako ako mozzarellu, polejeme olivovým olejom a je to. Veľmi príjemné papaníčko najmä v letných mesiacoch.

2 komentáre:

  1. Ten druhý recept je PRESNE to, čo sa mi práve zíde. Ľahké, rýchle a konečne spotrebujem staršie paradajky :) Akurát nemám mozzarellu, ale nejak zaimprovizujem... :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Anya, teším sa, že ti recept prišiel vhod, ako si dopadla? Čím si nahradila mozzarellu?

    OdpovedaťOdstrániť

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...