Mám rada orechové koláče. A najviac také, kde môžem tie orechy chrumkať. Či už sú to vlašské, lieskové alebo píniové…
Koláčik, ktorý vám predstavím dnes som si “ukradla” z blogu “Čokoládové noty” veľmi šikovnej talianskej blogerky.
S malými obmenami som potom zrealizovala to, na čo som sa chystala už dávnejšie a čo ma čakalo v šuplíku.
Dokonca som piekla u našich doma. Na tom by nebolo síce nič zvláštne, ale u nás to fungovalo vždy tak, že deti upratovali a varenie, či pečenie bolo výsostným právom mojej mamy. Keď jej niekto vstúpil do kuchyne so zámerom variť, či piecť, hneď znervóznela a najradšej by všetko urobila sama. Myslím, že je pre ňu utrpením pozerať sa na niekoho ako varí a nemôcť to urobiť po svojom. Preto som si našla vzťah ku kuchyni až keď som prvýkrát odišla z domu na dlhšie a potrebovala som sa nejak živiť. Potom som zistila, že najlepšie je prikradnúť sa, keď je mama v obývačke zaujatá filmom a len občas pribehnúť niečo konzultovať. Tak nevidí ani to, keď som grambľavá ani to koľko riadnu zašpiním (niekedy mám pocit, že je schopná navariť 3 chodové menu ušpiniac jeden hrniec). No a myslím, že najviac sa upokojila, keď ma začali oceňovať aj na vareche a keď som sem – tam nejaký výtvor priniesla aj domov.
Nakoniec z toho vyšla najhoršie moja najstaršia sestra, hoci matka rodiny, chúďa, bola obvinená, že nevie nič variť a že si má brať príklad zo mňa (moja mama je držka!).
A tak, ako som spomínala, som sa dostala k rúre, tentoraz s tým rozdielom, že mama nebola v obývačke, ale mimo domu. Vzduch je čistý, ideme na to!
Koláčik, ktorý vám predstavím dnes som si “ukradla” z blogu “Čokoládové noty” veľmi šikovnej talianskej blogerky.
S malými obmenami som potom zrealizovala to, na čo som sa chystala už dávnejšie a čo ma čakalo v šuplíku.
Dokonca som piekla u našich doma. Na tom by nebolo síce nič zvláštne, ale u nás to fungovalo vždy tak, že deti upratovali a varenie, či pečenie bolo výsostným právom mojej mamy. Keď jej niekto vstúpil do kuchyne so zámerom variť, či piecť, hneď znervóznela a najradšej by všetko urobila sama. Myslím, že je pre ňu utrpením pozerať sa na niekoho ako varí a nemôcť to urobiť po svojom. Preto som si našla vzťah ku kuchyni až keď som prvýkrát odišla z domu na dlhšie a potrebovala som sa nejak živiť. Potom som zistila, že najlepšie je prikradnúť sa, keď je mama v obývačke zaujatá filmom a len občas pribehnúť niečo konzultovať. Tak nevidí ani to, keď som grambľavá ani to koľko riadnu zašpiním (niekedy mám pocit, že je schopná navariť 3 chodové menu ušpiniac jeden hrniec). No a myslím, že najviac sa upokojila, keď ma začali oceňovať aj na vareche a keď som sem – tam nejaký výtvor priniesla aj domov.
Nakoniec z toho vyšla najhoršie moja najstaršia sestra, hoci matka rodiny, chúďa, bola obvinená, že nevie nič variť a že si má brať príklad zo mňa (moja mama je držka!).
A tak, ako som spomínala, som sa dostala k rúre, tentoraz s tým rozdielom, že mama nebola v obývačke, ale mimo domu. Vzduch je čistý, ideme na to!
25 cm tortová forma s otvárateľným obvodom
Linecké cesto
• múka 200g
• maslo 100g
• práškový cukor 50g
• žĺtko 2ks
• štipka soli
Piškótové cesto
• maslo 50g
• múka 50g
• prášok do pečiva 1 zarovnaná čl
• cukor 60g
• biela čokoláda 100g
• vajce 2ks
• citrónová šťava 1PL
A ešte:
• džem podľa chuti, ja som dala omylom čučoriedkový, ale hodil by sa mi tam ríbezľový alebo pomarančový, každopádne hocijaký kyslý, nakoľko cesto je dosť sladké
• sekané vlašské orechy podľa potreby
• sekané vlašské orechy podľa potreby
Linecké cesto:
Preosejeme múku, pridáme maslo nakrájané na kúsky a miesime (buď rukami alebo ja som použila šľahač), až kým nedosiahneme konzistenciu posýpky. Vtedy pridáme cukor, žĺtka a štipku soli. Keď je cesto husté domiesime ešte rukami do hladkej hmoty. Ak by bolo príliš suché, pridáme vodu. Zabalíme do sáčika a uložíme na hodinu do chladničky.
Piškótové cesto:
Roztopíme si čokoládu a necháme vychladnúť na vlažno.
V miske vyšľaháme žĺtka s 2 lyžicami horúcej vody a 40g cukru až kým zmes nenarastie a nevybledne. Pridáme čokoládu a dobre premiešame. Následne do zmesi preosejeme múku s práškom do pečiva. Vyšľaháme bielka s lyžicou citrónovej šťavy a zbytkom cukru (ten pridávame keď sú bielky už napoly vyšľahané) zapracujúc ho jemne, aby nám sneh nespadol.
Tortovú formu si vystelieme papierom na pečenie. Lístkové cesto utľapkáme na dno a steny formy (mne vyšlo na steny dosť nízko, ale to nevadí, keď ho bude piškótové cesto presahovať, je dosť pevné a drží). Cesto poprepichujeme vidličkou, natrieme džemom a vylejeme naň piškótové cesto, posypeme nasekanými vlašskými orechmi a pečieme pri 180°C cca 40 min. Na konci, v prípade, že by vám torta na povrchu príliš tmavla, môžeme ju zakryť alobalom.
V miske vyšľaháme žĺtka s 2 lyžicami horúcej vody a 40g cukru až kým zmes nenarastie a nevybledne. Pridáme čokoládu a dobre premiešame. Následne do zmesi preosejeme múku s práškom do pečiva. Vyšľaháme bielka s lyžicou citrónovej šťavy a zbytkom cukru (ten pridávame keď sú bielky už napoly vyšľahané) zapracujúc ho jemne, aby nám sneh nespadol.
Tortovú formu si vystelieme papierom na pečenie. Lístkové cesto utľapkáme na dno a steny formy (mne vyšlo na steny dosť nízko, ale to nevadí, keď ho bude piškótové cesto presahovať, je dosť pevné a drží). Cesto poprepichujeme vidličkou, natrieme džemom a vylejeme naň piškótové cesto, posypeme nasekanými vlašskými orechmi a pečieme pri 180°C cca 40 min. Na konci, v prípade, že by vám torta na povrchu príliš tmavla, môžeme ju zakryť alobalom.
Príspevky
Dorka, velmi pekne napisane. Ja som na tom bola podobne, trvalo to tiez trosku dlhsie kym mi mamina zacala doverovat v tom, ze kuchynu po sebe upracem tak ako to robieva ona. Ak som navarila alebo napiekla tak bola len rada myslim, aj ked ma fakt len malokedy nechala v kuchyni samu, hned ako pocula, ze s niecim v kuchyni strngam, tak pribehla a uz jej bolo vsade plno :) Ja nebudem urcite ina, na svoju kuchynu som asi az moc hakliva. Vo Svedsku je totiz bezne, ze ti hostia radi pomozu s upratovanim po posedeni, ponuknu sa, ze odlozia zo stola, ze umyju co treba, pripadne nalozia umyvacku a tak..mne to teda vobec nevyhovuje, najradsej si tieto prace spravim sama, aj ked je to od nich velmi mile, no nie? :) A torticka vyzera bajecne, orechove tiez milujem, ale z orechami nepeciem-skoro vsetci v mojom okoli su na orechy alergicki :(
OdpovedaťOdstrániťDorka,krasny chutny kolacik,no,a nadherna fotecka az tak laka k vyskusaniu..a ako citam,viacere sme na tom asi podobne:)aj u nas platilo nepisane pravidlo,ze kuchyna patri len mamine,takze tiez som zacala kulinarcit az ,ked som mala svoju vlastnu kuchynku:)az na ten rozdiel,ze moja mamina dodnes neprisla na chut mojej kuchyni,a ked sa ma spyta,co som varila,a jej poviem napriklad "batatove gnocchi",tak len bedaka,ze ja toho mojho manzela urcite raz otravim:)))
OdpovedaťOdstrániťCiao Dora, grazie per aver provato questa torta. Direi che è davvero magnifica, a me piace moltissimo anche come estetica. Per quanto riiguarda la "dolcezza" complessiva, non so che marmellata hai usato, la mia era fatta in casa, molto poco zuccherina e con un retrogusto aspretto dato dal limone che attutiva il dolce del cioccolato bianco. Se la tua marmellata è molto dolce puoi provare a ridurre la qt di zucchero dell'impasto al cioccolato. Baci, buon we
OdpovedaťOdstrániťTen vyzera bozsky!! Uplne podla mojho gusta.
OdpovedaťOdstrániťUmmmmmmmmmh...Peccato non capisca la tua lingua!
OdpovedaťOdstrániťEvi dakujem, no a ja som si myslela, ze len ja som po mame taka hakliva na kuchynu, ale vidim, ze nas je viac :-)
OdpovedaťOdstrániťA aj ked nemam rada, ked sa mi niekto moce popod nohy, snazim sa ovladat, lebo presne toto som ja nemala doma rada, ked som sa citila zbytocna v kuchyni a miesto toho, aby ma zapojila do varenia, radsej ma mama poslala povysavat. (dokonca sa mi stalo, ze nam dceram potom vycitala, ze nevieme varit :-)) )
Tie Svedske zvyky sa mi pacia. Inak podobne to mame aj na Slovensku s niektorymi pribuznymi a kamaratmi. Mne to pride uplne normalne pomahat. Viem ako sa mi niekedy nechce, ked mam varit len pre seba nie este to pre celu bandu a este aj spratavat...Na druhej strane ta chapem, lebo niekedy ma myka uz ked vidim ako ten riad niekto umyva inak ako ja :-)))
Martinka vdaka za pochvalu :-)
OdpovedaťOdstrániťHihi, ze otravis :-)))
No neboj sa, u nas si napr. da cestoviny skor otec ako mama. Ta sa teda premoze obcas, ale to len aby sestre radost spravila. Sestra, kt zije v Taliansku obcas pride, spravi doma vichor v kuchyni...Minule navarila cestoviny s muslami - slavkami, velka speci vec, a nie lacna, no nasi sa netvarili vobec nadsene...a myslim, ze sa ani nenajedli. Takze myslim, ze to je generaciou. A socialisticke snicle a kremese my nikdy neprekoname!
Mimochodom ja u rodicov skoro nikdy nevarim, volakedy ani len tie halusky do polievky som nemohla...
Ciao Federica, grazie del consiglio! Io ho usato mirtilli, ma per sbaglio (eticchetta sbagliata), volevo ribes. La prossima volta sicuramente provo con meno zucchero, cosi, se non basta, posso spolverizzare la torta anche alla fine, sul dolce pronto. Buon we anche a te!
OdpovedaťOdstrániťMiska, dakujem! Ved vyskusaj. Dostat u vas orechy?
OdpovedaťOdstrániťMafalda, la mia lingua e slovacco, comunque la ricetta che ho usato trovi anche in italiano, l´ho copiata dalle note di cioccolato http://notedicioccolato.blogspot.com/2011/02/una-parigina-rivoluzionaria.html
OdpovedaťOdstrániťciao ciao
Parádne, chrunkavé oriešky sú super.. i keď som práve dojedla chlebík posypaný tekvicovými semiačkami. Takže aj také dačo ako semiačka je super.
OdpovedaťOdstrániťTak ti gratulujem k uznaniu od mamy, to je asi to najväčšie :) Ja som také čiastočné získala cez víkend, keď tu bola na návšteve moja mami a som jej rozprávala, ktoré polievky som si varila, keď som doma s malou. Zahlásila: "Tak ty variť vieš! Len si treba čas na to nájsť." :)
No treba aj priestor. Myslím, že je skvelé, že máš teraz svoj vlastný. Ja sa asi ešte tak skoro nedočkám kuchyne, kde sa môžem cítiť ako doma a robiť si tam bordel a kuchárske experimenty. Ale veď raz sa tejto pidikuchynky s dvojplatničkou zbavím! :) A možno objavím, čo vo mne drieme a siahnem častejšie po dobré recepty na tvojom blogu. :)
Doriiii, tak v tvojom príbehu sa totálne vidím. A ako cítam komentáre asi som predsa len nebola sama a v kuchyni som sa mohla "nadýchnut" az ked som sa z rodicovského domu odstahovala.Ked prídem na návstevu, tiez varím len vtedy, ked mama nie je doma.Tvoj orechový kolácik vyzerá výborne a ak tie oriesky ozaj chrumkajú, tak to musí byt jedna básen.paaaa
OdpovedaťOdstrániťperfektný koláčik Dorka, fakt mňamka, ja ho určite raz skúsim! chrumkavé oriešky na koláčiku veľmi ľúbim!! Čo sa týka tej maminej kuchyne a prenikania do tajov varenia a pečenia, tak ja som to mala v tomto úplne super.moja mamina vo mne vždy podporovala akékoľvek umelecké sklony, takže mi nebránila tvoriť ani v kuchyni...Dokonca jej nevadil ani zhorený koláč či kopa špinavých riadov- ona mi aj pomahála pri umývaní kolkokrát aj v neskorých nočných hodinách:) Za veľa vecí som jej vďačná! Niekedy o tom napíšem aj príspevok...:)) Ale ako vidím Dorka, aj keď ti mamina v kuchyni moc kraľovať nedovolila, tak tvoje receptíky sú úžasné!!! Klobúk dolu!
OdpovedaťOdstrániťDort vypadá velmi lákavě, hned bych ochutnala!
OdpovedaťOdstrániťJuli, myslim, ze moja mama si dodnes nemysli, ze viem, varit, mozno piect este hej, ale podla mna, pokial mi nevyjde knedla minimalne taka dobra ako jej, tak je to marne :-)))
OdpovedaťOdstrániťTy sa tiez urcite dostanes k vacsej a lepsej kuchyni, staci si to zelat a bude aj to. Navyse mate teraz doma iny krasny poklad a nie je cas sa zaoberat nejakymi "prizemnostami" :-)
Budem rada, ak nieco potom vyskusas.
Slavka dakujem, tusim su tie slovenske mamy naozaj na jedno kopyto a ta Evkina je vynimkou, co potvrdzuje pravidlo.
OdpovedaťOdstrániťI napriek tomu, ze si tiez ako ja musela vela veci dobiehat, ide ti to velmi dobre! Len tak dalej.
A kolacik bol naozaj chrumkavy,naviac orechy opecenim ziskaju inu chut, takze mnam :-)
HaF dakujem, vidim, ze aj ty si vedies blog s receptami, len skoda, ze sa nan neviem pripojit, aby som mohla sledovat aktualizacie... :-(
OdpovedaťOdstrániťToto je uplne "vrazedna" kombinacia!!!! Orechy, biela cokolada, jaaaaaj, to ja vsetko mooozem! Kolacik vyzera uzasne!!!
OdpovedaťOdstrániťDakujem Marianna :-)
OdpovedaťOdstrániťAhoj Dorka, som na tvojom blogu dnes prvykrat. Citila som sa u teba na navsteve vyborne. Okrem ziskania skveleho receptiku (milujem vsetko orechove) som sa aj skvele pobavila citanim milych komentarov. Dakujem a urcite k tebe zavitam castejsie. Papa Ada
OdpovedaťOdstrániťDakujem Adrianka, ja som tiez tvojim nasledovnikom :-)
OdpovedaťOdstrániťMňaam tak toto by som si dala :) takéto tortičky zbožňujem. krásny blog Dorka.
OdpovedaťOdstrániť