sobota, 4. februára 2012

Pekné a milé miestočko...

Dnes by som vám chcela vychváliť do nebies jedno veľmi príjemné miesto na papanie. V Košariskách. Košariská, Košariská, kde som to len počul/a? Pripomeniem - určite ste tam boli na školskom výlete v múzeu Milana Rastislava Štefánika a pri tom ste sa zastavili aj na Bradle v Brezovej pod Bradlom. Mňa sem po mnohých rokoch osud zavial za láskou...teda, tam niekde... :-)
Mám toto miesto a okolie rada. Je tu krásna príroda, kľud, iní ľudia ako v Bratislave a o kopaniciach ani nehovorím. Keď ich vidím, najradšej by som všetky chátrajúce chalúpky poskupovala a zrenovovala, aby sa zachovala tá úžasná malebnosť. Uchovávajme a vážme si čo máme!
V Košariskách sa nachádzajú dve veľmi pekné rovnocenné reštaurácie, ktoré s Jarkom alternujeme podľa chuti a nálady. Dnes vám predstavím jednu z nich. U Juhása.


Prišlo to spontánne. Proste, keď sme zasa raz nestíhali / nechcelo sa nám / nemali sme čo variť, tak sme sa rozhodli opätovne zavítať na naše osvedčené obľúbené miesto. Bola sobota okolo 16:00 hod.

Už pri vchode ma zaujala tabuľa s aktuálnou ponukou...vybrala som si 2 jedlá z troch. 
Ako prvé cibuľovú polievku. Bola proste úžasná. Nebol to klasický vodový odvar z cibule. V tejto bolo až až chrumkavých chlebových krutónikov, bola hustá (myslím, že v nej bola aj smotana) a veľmi veľmi chutná, cibuľa z nej nerazila, polievočka mala jemnú nerušivú a ladiacu chuť. 

Toť foto pred jedením:


 Foto po odjedení (musela som urobiť ešte jednu, aby bola vidno aj samotná polievka)


Všimnite si ten erb na tanieri. Jazdec na koni. Pán Juhás má vraj aj nejakú jazdiareň a ten istý erb je vyobrazený aj zvonka na reštaurácii.


Ďalej ma zaujal tzv. "frgál". Možno ho niektorí poznáte, no ja som vôbec netušila o čo ide. A tak, po krátkej konverzácii s čašníkom, som sa rozhodla ho vyskúšať. Foto napovie...


že ide o sladký koláč, ktorý sa robí (U Juhása) na rôzne spôsoby podľa aktuálne dostupných surovín a sezóny. Tento na foto vraj nie je celkom originál, ale chutil naozaj báječne. Bol tam mak, tvaroh, slivkový džem, jablká, škorica. Cesto bolo nekysnuté (na vareche som našla recept s kysnutým cestom), ale skôr tenké, ako pizzové, no pevné a chrumkavé a práve také mi chutilo. Kuchár prezradil, že frgál pochádza z Moravy.


Mimochodom personál. Myslím, že stačí len povedať: milý, ochotný, pozorný a ústretový. Čašník, mladý chalan s nami milo komunikoval a hoci sme sedeli v poslednej miestnosti z troch, často chodil nakúkať, či nám niečo nechýba, na druhej strane sme nemali z prehnanej starostlivosti pocit, že sme už dlho sedeli a mali by sme sa pobrať preč.
A do tretice všetko dobré. Objednala som si presso s mliekom a predstavte si, že okrem toho, že ku káve bola aj voda, čo nie je bežný štandard na Slovensku, doniesli mi mliečko NAPENENÉ! Tak s tým som sa ešte nestretla! Možno, keď ma videli ako odušu fotím, tak chceli už urobiť čo najlepší dojem :-))) Ale ja aj tak verím, že je tam stále takto chutne! 


A na záver pár slov o interiéri. Ten je tiež vhodne zladený s okolitým prostredím, v ktorom sa nachádzate. Typicky gazdovský dom so všetkými detailami, čo k tomu patria. Za veľmi originálne považujem osvieženie interiéru prvkami pripomínajúcimi  Milana Rastislava Štefánika. Je tu jeho busta, mapy s lokalitami a trasami, ktoré prešiel a kde pôsobil. A za čo má odo mňa majiteľ jednotku s hviezdičkou a čo som si všimla ako jednu z prvých vecí sú originálne dobové vypínače, také, čo sa nestláčajú, ale otáčajú. Viď aj foto dolu (vedľa dverí). Ide síce o súčasnú produkciu (dokonca výrobca je talian - Fontini), ale zapadajú dokonale :-) 


 

Košariská sú pre mňa dôkazom toho, že sa netreba báť podnikať aj na miestach zdanlivo nerentabilných. Kedykoľvek sme zavítali či už Juhásovi alebo do druhej reštaurácie Holotech Víška, boli tam hostia, hoci obyvateľov dedinky by ste mohli obrazne povedané spočítať na prstoch dvoch rúk. Dokonca u Juhása, ktorý má strategickejšiu polohu pri ceste, som dvakrát stretla talianov (ja hovorím, že tí sú všade!!! a je to tak!). A tak, ak by ste mali niekedy cestu po myjafských kopaniciach, Brezovej pod Bradlom a tak okolo, odskočte si na obed do Košarísk. Neobanujete.  



19 komentárov:

  1. Mily prispevok. Tak dobre sa to cita, ze aj na Slovensku su pekne miesta, kam sa oplati zavitat. Najma ked je zname, ze sluzby na Slovensku su na velmi nizkej urovni.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. romantika ako vysita! krasne! tiez suhlasim s Adrikou, ze na Slovensku je to so sluzbami velka bieda...hlavne co sa restauracii tyka podla mna...zduti casnici, nekvalitne jedlo...a vysoke ceny nezodpovedajuce kvalite. Cest vynimkam!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nadherne miesto, milujem restiky kde je taka ozajstna = povodna slovenska atmosfera :)..skoda veru, ze ich je ako safranu, alebo o nich nevieme,teda pokial ich nenavstivi niekto ako ty a neoboznami nas o nich :)))

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďalšie miesto kam by som sa chcela vybrať v rámci Tour de Slovakia:)Ďakujem Danka za inšpiráciu:) Veľmi pekný príspevok:)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pekne nafotene Danka. Pekne napisane. Pripajam sa k odprucaniu restauracie, sestra tam oslavovala 30-tku a jedlo bolo dobre. Treba sa tam vybrat na cely den. Cele okolie Brezovej je krasne, vychadzka na Bradlo je uplne super a z Bradla je krasny vyhlad na krasne kopceky Kopanic.

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Andriana, ďakujem. Áno, ja mám tiež averziu voči veľmi veľa podnikom, dobrých je ich ako šafranu. Keď je aj personál milý, jedlo nestojí za nič alebo naopak...ja sa teším vždy, keď naďabím na nejaký, ktorý stojí za to a vždy im fandím, aby sa udržali!

    Mariana, je to presne tak, bohužiaľ. Ale je to aj tým, že často aj zákazníci sa tvária, že je všetko v poriadku a tým pádom sa je majiteľ spokojný. Treba sa ozvať alebo prestať chodiť a upozorniť aj iných! Ale vidím, že sa to postupne mení. Ľudia na jednej i druhej strane sú čoraz uvedomelejší a ja verím, že to speje k lepšiemu a šuvixy tu nebudú mať šancu.

    Mary, aj ja mám radšej prirodzenosť a tradíciu, načo sa opičiť po niečom, keď tu máme také nádherné zdroje! A preto máme aj blogy, aby sme sa oboznamovali :-) Inak aj Juhás má stránku s prepáčením "o ničom", ale asi to ani nepotrebuje, zákazníci si ho nájdu sami. A najlepšia reklama je aj tak ústnym podaním :-)

    Ajka, ďakujem za pochvalu, daj vedieť, ako si bola spokojna, ak si spomenieš.

    Miška, súhlasím s tebou. Minule cez sviatky sme šli s Jarkom na "prechádzku" Brezová-Košariská večer a o polnosi naspäť. Bol to adrenalín, lebo sme nič nevideli, len toľko čo osvetlí dosluhujúca baterka. A tým chcem povedať, že myjafský kraj je krásny aj v noci :-)))

    OdpovedaťOdstrániť
  7. ja milujem takéto miesta... milujem tú atmosféru, ktorá sála z Tvojich fotiek, a ktorá je tam určite prítomná :) momentálne, v mojom štúdijnom rozpoložení, by som sa tam hneď a zaraz chcela ocitnúť, myslím, že tam by sa mi učilo lepšie :))) a v spoločnosti toho koláčika...no... :))) nádherný príspevok, Danka :))

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Jé aké milé miesto. Inak na ten frgál mám doma asi 4 recepty a čakajú kým prdu na rad. Je to tradičný valašský koláč, ktorý sa piekol na svadbách. No som zvedavá ako nám vyjde.Ja mám všetky recepty s kysnutým cestom :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Andrejka, ďakujem ti veľmi pekne. Tak snáď som ti aspoň spríjemnila učenie.

    Martinka, mne sa tento páčil práve preto, že nebol z kysnutého, nebol taký suchý, keďže cesto bolo tenké, plnku som si viac vychutnala.

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Joj, my to máme toť za kopcom a som naozaj netušila, že niečo také je, určite v budúcnosti vyskúšame. ďakujem za tip!

    OdpovedaťOdstrániť
  11. juuuj, Danka, presne taketo miesta ja vyhladavam:)paradny prispevok, velmi prijemne sa mi to citalo a pri foteckach s jedlom som len tak slintala...Takychto podnikov veru nie je na SK vela a preto ich treba podporovat castymi navstevami - uz sa na to velmi tesim!!!

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Monica, no vidis, musi prist cezpolna, cezhorna, aby ta zasvatila! :-)

    Inteleguan, ano, asi tak!

    Evi, maaas na co! Aj ja sa tesim, ze som mohla inspirovat!

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Nádherná fotka, hned bych si dala říct.

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Ahoj len pre spresnenie, pán Juhász resp, jeho manželka túto reštauráciu vytvorili so spustnutéo sedliackeho dvora, ale po rokoch ju myslím, predali. Inak p.Juhász bol dlhoročný šéf jazdeckého oddielu Karpatia Bratislava - Poľný mlyn, kde sa nachádza aj rovnomenná reštaurácia - ale keď ju koncom 90-rokov "nútene" predali museli odtiaľ odísť.

    OdpovedaťOdstrániť
  15. ahoj Anonym, dakujem za informaciu a doplnenie mojho prispevku. Aj ked trochu smutne...

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Myslim, ze je to rovnaky podnik, takze az take zle to s nim nebude... http://ozene.zoznam.sk/cl/100309/263079/Gazda-z-kopanic-uci-ludi-jest-pomaly

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Asi je, aj keď od tohto môjho príspevku sa všeličo zmenilo...Každopádne nech si každý vyskúša sám a posúdi. Sú originálni a chutní, uznávam, ale za akú až cenu?

    OdpovedaťOdstrániť

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...