štvrtok, 17. februára 2011

Kulinárske predsavzatia

Tiež sa vám už stalo, že ste skúšali recepty z kadejakých časopisov, blogov, internetových stránok a neviemčohoešte a nevyčarovali ste krásne voňavučkú nadýchanú, chutnučkú mňamku, ale jedno nejaké nedefinovateľné, zgrcnuté sklamanie, presladené, či úplne bez chuti vôbec nekorešpondujúce s fotkou a už vôbec nie s vašou predstavou?
Tiež ste sa už zaprisahávali, že nebudete kupovať ďalší z kuchárskych časopisov (veď ich máte doma tony a nestačili by všetky hladné africké žalúdky aby to pojedli), lebo z nich aj tak skoro nevaríte, pretože keď niečo potrebujete, väčšinou je to narýchlo a najlepší priateľ naporúdzi je internet a tak časopisy zapadajú prachom a listujete v nich len keď s veľkým predstihom plánujete vianočné pečenie?
Tiež ste si už povedali, že kašlete na všetky tie super špecialitky, čo idú len do peňazí, vyžadujú more času a námahy so zhľadúvaním surovín a prípravou bez záruky výsledku a dobrej chuti, a budete variť len osvedčené recepty?
Tiež ste odpovedali ÁNO ako ja?
Áno a práve preto som sa rozhodla, že budem viac dbať na vlastnú intuíciu (čo sa mi už neraz potvrdilo, aj keď recept vravel inak), preto sa budem snažiť z receptov skôr vziať si inšpiráciu ako ich dodržiavať do bodky, preto si od nového roka nekupujem a nebudem kupovať žiaden časopis o varení (aké kontraproduktívne pri tomto blogu, však?), lebo priateľ povedal, že mi bude musieť zriadiť zvlášť izbu len na materiály o varení a ja mu nechcem spôsobovať vrásky, a preto chcem hlavne konečne využiť materiál, čo mám doma a preto...

 Dorin pomarančovo – čokoládový koláčik




K tomuto receptu ma inšpirovali pomarančové brownies z tohto blogu,  ktoré však nemali absolútne nič s pomarančom, možno len ten názov...hoci som do nich namiešala statočne veľa pomarančovej kôry a dokonca i pomarančovej sťavy, ktorá ani nebola písaná...asi mám otupené chuťové bunky...

Rozhodla som sa teda skúsiť vlastný koláč s vlastnými množstvami a ingredienciami. Vyšiel naozaj chutný kúsok, ale v ceste ani tentokrát nebol cítiť pomaranč, preto nechávam na vás, či tam kôru dáte alebo nie. Dokonca je možno lepšie nedať, keďže v našich končinách len ťažko zoženieme chemicky neošetrený pomaranč a načo riskovať, chemikálií už konzumujeme dosť aj bez toho, že by sme o tom vedeli, tak prečo to robiť vedome, všakže...

Na menší plech cca 30x20 cm

• čokoláda na varenie 100g
• maslo 30g
• mlieko podľa potreby (nie viac ako 1dcl v celom koláči)
• vajce 2ks
• cukor ½ šálky
• vanilkový cukor 1 sáčik
• olej (asi ½ dcl)
• rumová aróma 3 čl
• pomaranč 1 – 2 podľa chuti (odporúčam 2, ja som mala iba 1)
• perníkové korenie ½ čl
• múka 1 šálka (2 dcl)
• prášok do pečiva ½ čl
• kakao 8 pl

Postup sa zdá dlhý, no nenechajte sa odradiť, je tam len veľa opisu.
Vo vodnom kúpeli necháme roztopiť čokoládu s maslom. V prípade, že by zmes bola príliš hustá, prilejeme trochu teplého mlieka a vymiešame dohladka (neľakajte sa, ak vám čokoláda v prvej chvíli po priliatí mlieka opätovne stuhne, akonáhle sa ohreje, znovu zvláčnie). Odstavíme z plameňa a vyšľaháme si vajcia s cukrom a vanilkovým cukrom dopenista, prilejeme dva „kruhy“ oleja (keď v miske dvakrát zakrúžime flašou otočenou dolu hlavou), prilejeme rumovú arómu, nastrúhame kôru z 1 pomaranča, vlejeme roztopenú čokoládu, prisypeme perníkové korenie, osejeme múku s práškom do pečiva a kakao, pričom stále miešame (ja som naďalej používala ručný šľahač). Vznikne nám zmes, ktorá nie je ani riedka ani príliš hustá. Avšak ja som sa obávala, že bude koláč suchý a tak som ešte priliala za pol šálky mlieka. Koláč bol tak nadýchanejší, ak ho však chceme hustý, môžeme mlieko vynechať.
Vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie a ak máte cesto dostatočne husté (bez mlieka), môžete naň poukladať pomaranč, ak je redšie, aby nám neklesol, vložíme koláč na 10 min. do rúry rozohriatej na 180°C.
Mesiačiky pomaranča musia byť bez blaniek. Môžeme to dosiahnuť takto: pomaranč ošúpeme aj s vrchnou blankou, tak, že po ošúpaní vidíme dužinu. Následne jednotlivé mesiačiky vyrezávame rezom kolmo na pomaranč smerom do stredu ružice vždy popri blanke, tak, aby nám po dvoch rezoch z každej strany mesiačika vypadol už hotový čistý mesiačik. Z pomaranča musí zostať iba ružica šupiek. Ja som použila len jeden pomaranč, lebo som viac nemala, ale dala by som aspoň dva, tak, aby bol pokrytý celý povrch koláčika.
Po 10 min. plech vyberieme a naukladáme naň mesiačiky. Nebojíme sa pritlačiť a ponoriť ich, lebo na povrchu sa nám urobila vďaka čokoláde kôrka a pomaranč by neklesol, pod ňou je však ešte mäkký. Pomaranč v rúre krásne zmäkne. Znovu vložíme do rúry a pečieme kým po ponorení slamky, či vidličky na nej nezostávajú mokré stopy (cca 20 min.).
Myslím, že sa vydaril. Aspoň ja som bola veľmi spokojná! Budem rada, ak aj vám bude chutiť.


6 komentárov:

  1. hmmm,mňam Dorka koláčik vyzera fantasticky, moc pekná fotečka!!! len si uprav ten link, lebo nefunguje...Inak ja mám tú negatívnu skúsenosť s pečením z časopisov a kníh tak pol na pol. Čiže sa mi stáva, že výsledok je katastrofálny, ale aj že z toho vzíde geniálne gastronomické dielko. Asi preto si ich furt kupujem:)) Ale aspoň už nie tak často ako v minulosti...

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ale hej Evi, aj mne sa raz zadari a raz sa nervujem. Ale vacsinou to nedopadne podla mojich predstav, asi mam prilis velke ocakavania...statisticky mi vsak viac vychadzaju recepty z knih ako z casopisov. Tak mi to pride, ze pri pisani knihy si uz ludia asi daju viac zalezat, kdezto pri casopise treba nieco zbuchat do uzavierky a sup sup...dokonca som viackrat videla, ze v postupe chybali suroviny, ktore boli uvedene v zozname alebo naopak...clovek sa uci na vlastnych chybach.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Questo dolcetto cioccolatoso mi sembra parecchio buono ^__^ Grazie della visita, buona settimana

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ahoj Dorka, ked vidim pomarance a cokoladu, hned si vybavim Nigellu :)) kolacik musi byt chutny, tak spravne zimny! AAAch a vybornu temicku si nacala, kucharske knizky ja milujem a bohuzial v minulosti som sa casto nechala zviest krasnymi fotkami a dizajnom knizky, a potom som kolaciky co som podla nejakej takej kucharskej knizocky-krasotinky upiekla, mohla hadzat o stenu :) Mam ale aj vela pozitivnych skusenosti, nastastie..Jedine, co takmer vzdy horko olutujem je kupa casopisu o vareni. Ich cena je (aspon tu u nas) velmi porovnatelna s cenami knih, takze si vzdy poviem, ked casak prelistujem a nic zaujimave v nom nenajdem, ze do kelu, mohla som radsej este par koruniek prilozit a kupit si knizku! To sa mi stava pravidelne, ked sa necham nachytat na nejaky prilozeny "darcek" v casopise, vtedy sa koli zabaleniu neda prezriet obsah casopisu a zvazit, ze ci ten darcek a aj samotny casopis stoja za to..Darmo, obchodnici dobre vedia, ako na to (na mna) :))

    OdpovedaťOdstrániť
  5. mmm..è davvero una splendida ricetta, molto invitante...brava Dora!!! un abbraccio :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Federica e Luciana vi ringrazio per la visita del mio blog e per i vostri complimenti anche se non capite la mia lingua :-) lo apprezzo!
    Evi, ano presne mas pravdu s tymi casopismi! Aj mna casto nalakaju len na peknu obalku! Nuz co, to su tie marketingove tahy...

    OdpovedaťOdstrániť

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...