nedeľa, 19. februára 2012

Čokoládový sen by Nigella


Nigellu každý pozná, je zbytočné ju predstavovať...

Aj keď by som sa nemohla definovať ako jej fanúšik (niektoré jej recepty mi prídu príliš nahrážkové alebo zbytočne kalorické), tentokrát som sa nechala "zviesť" aj ja. Teda dokonca nevedomky. Lebo nasledovný recept som najprv našla v časopise Eva a až  potom som zistila, že je to recept z jej knihy Nigella Express, ktorú som dostala do daru. Bohužiaľ som z tej knihy 2 roky nikdy nič neuvarila, proste ma nič z nej neoslovilo, ale začínam rozmýšľať, že možno ma predsalen niektoré recepty oslovia... :-)


Recept ma zaujal hlavne kvôli tomu, že doň idú marhmallows. Tieto cukríky som naposledy jedla a asi aj naživo videla ešte niekedy v detstve....zaujímalo ma hlavne ako bude dezert s nimi vyzerať, chutiť a v neposlednom rade ako sa budú MM správať pri tepelnej úprave.



Na prípravu tejto jemnej chutnej čokoládovej peny potrebujeme (cca 6 šálok po 1,3 dcl ako na obr.):

  • mashmallows cukríky 150g
  • maslo 50g
  • kvalitná horká čokoláda 250g
  • horúca vriaca voda 60ml
  • smotana na šľahanie 285 ml
  • vanilkový extrakt alebo vanilkový struk (nedávajte vanilkový cukor ako ja, bude to príliš sladké)



1. Do hrnca s hrubými stenami dáme cukríky, čokoládu, maslo a  horúcu vodu (voda je dôležitá, ja som ju nedopatrením nedala a bola z toho len nerozmiešateľná guča, už som myslela, že poletí do koša, ale pridala som vodu a celé to krásne skompaktnelo). Na miernom ohni cukríkovú zmes miešame, kým sa všetko nerozpustí. Odložíme.


2. Smotanu vyšľaháme s vanilkou a po častiach vmiešavame do čokozmesi, kým nezískame hladkú  hmotu. Nalievame do šálok, misiek, pohárov na stopke alebo do čoho nám.




Na náš vkus bola pena trochu sladšia, aj keď som dala menej cukríkov ako je napísané takže nabudúce nebudem dávať vanilkový cukor namiesto vanilky, čokoládu dám tú najhorkejšiu najviacpercentnú akú poznám alebo dám ešte menej marshmallows. A napadlo mi tiež, že by sa oplatilo vyskúšať penu s pár kvapkami mätového extraktu (ale to potom bez vanilkového struku)...alebo ak napadajú nejaké vylepšenia vám, kľudne ich aplikujte a budem rada, ak sa s nápadom aj podelíte. 

Sladký povznášajúci zážitok prajem!

♡♡♡

pondelok, 13. februára 2012

Balíček lásky ♥

Keďže bohužiaľ patríme ku skupinke tých menej šťastných, ktorí si vyznávajú lásku na diaľku, musíme sa vynájsť inak...dúfam, že o rok už osobne a naživo... :-)


                                                                          Do jednej krabičky som umiestnila krátke odkazy, ktoré vyjadrujú to, prečo si ho vážim...


                                                                                                       ...a do druhej jednotné ukončenie vety pre všetky odkazy

                                    
                                                                                                                       Do oboch potom ešte jedlé srdiečka...


 
Jarko má rád orechy a tak voľba padla na mandľové srdiečka s nutellovou plnkou, poliate čokoládou...boli naozaj delikátne

A tu je recept, ak by ste si chceli podobné vyrobiť aj vy:

mleté lieskové, vlašské orechy alebo mandle 150 g (ja som použila mandle v kombinácii s lieskovcami)
maslo 200g
práškový cukor 100g
žĺtky 2ks
štipka muškátového orieška
štipka škorice
hladká múka 150g
nutella na zlepovanie
horká čokoláda na varenie 100g
olej 1PL

Oriešky na teflónovej panvici  bez tuku krátko orestujeme. Z masla, cukru, žĺtkov a korenia vymiešame  jemnú penu a pomaly do nej vmiešame orechy a múku. Z masy vypracujeme hladké cesto, ktoré odložíme do chladničky na pol hodinu. 
Rúru predhrejeme na 180 C. Cesto vyvaľkáme a vykrajujeme požadovaný tvar. Pečieme cca 10 min. Necháme na mriežke vychladnúť.
Srdiečka natrieme nutellou a zlepujeme po 2ks. Následne oblejeme čokoládou rozpustenou vo vodnom kúpeli spolu s olejom. Dozdobíme plátkami mandlí, celou mandľou, orieškom, kandizovaným ovocím alebo čímkoľvek čo máme radi :-)


                                                         ...ešte zabaliť a šup na poštu!


sobota, 4. februára 2012

Pekné a milé miestočko...

Dnes by som vám chcela vychváliť do nebies jedno veľmi príjemné miesto na papanie. V Košariskách. Košariská, Košariská, kde som to len počul/a? Pripomeniem - určite ste tam boli na školskom výlete v múzeu Milana Rastislava Štefánika a pri tom ste sa zastavili aj na Bradle v Brezovej pod Bradlom. Mňa sem po mnohých rokoch osud zavial za láskou...teda, tam niekde... :-)
Mám toto miesto a okolie rada. Je tu krásna príroda, kľud, iní ľudia ako v Bratislave a o kopaniciach ani nehovorím. Keď ich vidím, najradšej by som všetky chátrajúce chalúpky poskupovala a zrenovovala, aby sa zachovala tá úžasná malebnosť. Uchovávajme a vážme si čo máme!
V Košariskách sa nachádzajú dve veľmi pekné rovnocenné reštaurácie, ktoré s Jarkom alternujeme podľa chuti a nálady. Dnes vám predstavím jednu z nich. U Juhása.


Prišlo to spontánne. Proste, keď sme zasa raz nestíhali / nechcelo sa nám / nemali sme čo variť, tak sme sa rozhodli opätovne zavítať na naše osvedčené obľúbené miesto. Bola sobota okolo 16:00 hod.

Už pri vchode ma zaujala tabuľa s aktuálnou ponukou...vybrala som si 2 jedlá z troch. 
Ako prvé cibuľovú polievku. Bola proste úžasná. Nebol to klasický vodový odvar z cibule. V tejto bolo až až chrumkavých chlebových krutónikov, bola hustá (myslím, že v nej bola aj smotana) a veľmi veľmi chutná, cibuľa z nej nerazila, polievočka mala jemnú nerušivú a ladiacu chuť. 

Toť foto pred jedením:


 Foto po odjedení (musela som urobiť ešte jednu, aby bola vidno aj samotná polievka)


Všimnite si ten erb na tanieri. Jazdec na koni. Pán Juhás má vraj aj nejakú jazdiareň a ten istý erb je vyobrazený aj zvonka na reštaurácii.


Ďalej ma zaujal tzv. "frgál". Možno ho niektorí poznáte, no ja som vôbec netušila o čo ide. A tak, po krátkej konverzácii s čašníkom, som sa rozhodla ho vyskúšať. Foto napovie...


že ide o sladký koláč, ktorý sa robí (U Juhása) na rôzne spôsoby podľa aktuálne dostupných surovín a sezóny. Tento na foto vraj nie je celkom originál, ale chutil naozaj báječne. Bol tam mak, tvaroh, slivkový džem, jablká, škorica. Cesto bolo nekysnuté (na vareche som našla recept s kysnutým cestom), ale skôr tenké, ako pizzové, no pevné a chrumkavé a práve také mi chutilo. Kuchár prezradil, že frgál pochádza z Moravy.


Mimochodom personál. Myslím, že stačí len povedať: milý, ochotný, pozorný a ústretový. Čašník, mladý chalan s nami milo komunikoval a hoci sme sedeli v poslednej miestnosti z troch, často chodil nakúkať, či nám niečo nechýba, na druhej strane sme nemali z prehnanej starostlivosti pocit, že sme už dlho sedeli a mali by sme sa pobrať preč.
A do tretice všetko dobré. Objednala som si presso s mliekom a predstavte si, že okrem toho, že ku káve bola aj voda, čo nie je bežný štandard na Slovensku, doniesli mi mliečko NAPENENÉ! Tak s tým som sa ešte nestretla! Možno, keď ma videli ako odušu fotím, tak chceli už urobiť čo najlepší dojem :-))) Ale ja aj tak verím, že je tam stále takto chutne! 


A na záver pár slov o interiéri. Ten je tiež vhodne zladený s okolitým prostredím, v ktorom sa nachádzate. Typicky gazdovský dom so všetkými detailami, čo k tomu patria. Za veľmi originálne považujem osvieženie interiéru prvkami pripomínajúcimi  Milana Rastislava Štefánika. Je tu jeho busta, mapy s lokalitami a trasami, ktoré prešiel a kde pôsobil. A za čo má odo mňa majiteľ jednotku s hviezdičkou a čo som si všimla ako jednu z prvých vecí sú originálne dobové vypínače, také, čo sa nestláčajú, ale otáčajú. Viď aj foto dolu (vedľa dverí). Ide síce o súčasnú produkciu (dokonca výrobca je talian - Fontini), ale zapadajú dokonale :-) 


 

Košariská sú pre mňa dôkazom toho, že sa netreba báť podnikať aj na miestach zdanlivo nerentabilných. Kedykoľvek sme zavítali či už Juhásovi alebo do druhej reštaurácie Holotech Víška, boli tam hostia, hoci obyvateľov dedinky by ste mohli obrazne povedané spočítať na prstoch dvoch rúk. Dokonca u Juhása, ktorý má strategickejšiu polohu pri ceste, som dvakrát stretla talianov (ja hovorím, že tí sú všade!!! a je to tak!). A tak, ak by ste mali niekedy cestu po myjafských kopaniciach, Brezovej pod Bradlom a tak okolo, odskočte si na obed do Košarísk. Neobanujete.  



štvrtok, 2. februára 2012



Po dlhšej odmlke sa vraciam. Týmto sa chcem najprv ospravedlniť milým osôbkam, ktoré mi na blogu zanechali komentáre a na vlastných ocenenie pre môj blog, že reagujem až tak neskoro. Veľmi si to vážim a teším sa z toho, ak niekto na môj blog zavíta a aj sa mu moja tvorba páči. Osobitne sa chcem poďakovať za zmienku Andurejke, ktorá pre mňa naďalej zostáva neskutočnou vílou, éterickou bytosťou, lebo nielenže ona s dcérkou vyzerajú ako veľký a malý anjelik, ale aj jej blog je pre mňa vždy zdrojom nespočetných krásnych vizuálnych vnemov a lásky, ktorá z neho sála. Potom je tu Natali, šikovná mladá kočka, ktorá to ešte určite ďaleko dotiahne. Originálne recepty striedajú svieže a lákavé fotografie. Treťou v poradí bola Mary, ktorá na mňa pôsobí ako bezprostredná sympoška a jej blog ako zdroj originálnych i osvedčených receptov. No a nakoniec je tu Slávka, neúnavná foodbloggerka, ktorá má už druhý blog!!! A nikdy nezabudnem na čokoládovú tortu, ktorú som podľa nej skúšala!

Keďže pravidlá hovoria o ocenení mojich piatich favoritov, vopred informujem, že vybrať ich len 5 bolo naozaj ťažké (veď mi to aj trvalo a ani ich nie je 5 :-))), tu sú moji vyvolení:

Ak by som mohla, tak na prvé miesto by som dala hneď tri ženy, no a keďže mi nik nezakázal, tak to aj urobím:
Mišku - nemôže chýbať! Zlatá, milá, skromná babenka a nedám na ňu dopustiť! Veď viete prečo ;-) a tak trochu ju aj obdivujem (o tom zas vie ona... ;-) a na jej blogu okrem zaujímavých a netradičných receptov nájdete aj exotické fotky.
Andurejku - pre už horeuvedené dôvody. Mám na ňu proste slabosť :-)))
Vivianu - tú len informačne, nakoľko nespĺňa pravidlá tohto oceňovania (má viac ako 200 fanúšikov), ale je tiež mojou obľúbenkyňou nakoľko bola mojou inšpiráciu k založenou môjho vlastného blogu (a ja som jej to nikdy nedala vedieť, asi by som mala, však? :-). A keďže jej asi veľa z vás nebude rozumieť, prezradím vám, že je to veľmi milá, ale silná osobnosť plná lásky. Veľa si toho preskákala, život sa s ňou nehral, no ona i napriek tomu nestráca pozitívne myslenie, úsmev z tváre a zmysel pre humor, dokonca vo voľnom čase chodí s priateľmi do nemocnice a prezlečení za klaunov a iné maškarády zabávajú a utešujú pacientov...dalo by sa o nej napísať veľa...

Ďalej je tu Mariannka, ktorá síce z diaľky, ale aj tak nám prináša originálne a chutné recepty a a jkeď ju nepoznám, pôsobí na mňa ako veľmi milé dievča. Dodnes spomínam na jej medový koláč....hmmm to bola paráda

Potom je tu Maroš, novobloger, ktorý začal nedávno (a vyznal sa, že ho inšpiroval práve môj blog, jupí, jupí aká česť!!! :-))) Treba mu dať šancu, takže dievčatá, podporme ho! Variacich a pečúcich chlapov je málo.

A na záver, ale v neposlednom rade je to Marečkin blog, ktorý rada navštevujem, lebo vie písať tak zaujímavo a zároveň poučne! Skúste sa začítať.

Dúfam, že okrem potešenia spomínaných som aj inšpirovala nezasvätených :-) Príjemné objavovanie!

 . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 


Pravidlá oceňovania:
Nechajte odkaz na svojom blogu na osobu, ktorá vám ocenenie udelila. Vyberte 5 blogov, ktoré chcete oceniť, tieto blogy nesmú mať viac ako 200 následníkov. Svojim nominovaných zanechajte odkaz na ich blogu, aby vedeli, že ich chcete oceniť:-) Potom umiestnite ocenenie na svojom blogu.

LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...