piatok, 18. marca 2011

Orechová torta s džemom a bielou čokoládou

Mám rada orechové koláče. A najviac také, kde môžem tie orechy chrumkať. Či už sú to vlašské, lieskové alebo píniové…
Koláčik, ktorý vám predstavím dnes som si “ukradla” z blogu “Čokoládové noty” veľmi šikovnej talianskej blogerky.
S malými obmenami som potom zrealizovala to, na čo som sa chystala už dávnejšie a čo ma čakalo v šuplíku.
Dokonca som piekla u našich doma. Na tom by nebolo síce nič zvláštne, ale u nás to fungovalo vždy tak, že deti upratovali a varenie, či pečenie bolo výsostným právom mojej mamy. Keď jej niekto vstúpil do kuchyne so zámerom variť, či piecť, hneď znervóznela a najradšej by všetko urobila sama. Myslím, že je pre ňu utrpením pozerať sa na niekoho ako varí a nemôcť to urobiť po svojom. Preto som si našla vzťah ku kuchyni až keď som prvýkrát odišla z domu na dlhšie a potrebovala som sa nejak živiť. Potom som zistila, že najlepšie je prikradnúť sa, keď je mama v obývačke zaujatá filmom a len občas pribehnúť niečo konzultovať. Tak nevidí ani to, keď som grambľavá ani to koľko riadnu zašpiním (niekedy mám pocit, že je schopná navariť 3 chodové menu ušpiniac jeden hrniec). No a myslím, že najviac sa upokojila, keď ma začali oceňovať aj na vareche a keď som sem – tam nejaký výtvor priniesla aj domov.
Nakoniec z toho vyšla najhoršie moja najstaršia sestra, hoci matka rodiny, chúďa, bola obvinená, že nevie nič variť a že si má brať príklad zo mňa (moja mama je držka!).
A tak, ako som spomínala, som sa dostala k rúre, tentoraz s tým rozdielom, že mama nebola v obývačke, ale mimo domu. Vzduch je čistý, ideme na to!





25 cm tortová forma s otvárateľným obvodom

Linecké cesto
• múka 200g
• maslo 100g
• práškový cukor 50g
• žĺtko 2ks
• štipka soli

Piškótové cesto
• maslo 50g
• múka 50g

prášok do pečiva 1 zarovnaná čl
• cukor 60g
• biela čokoláda 100g
• vajce 2ks
• citrónová šťava 1PL

A ešte:

džem podľa chuti, ja som dala omylom čučoriedkový, ale hodil by sa mi tam ríbezľový alebo pomarančový, každopádne hocijaký kyslý, nakoľko cesto je dosť sladké
sekané vlašské orechy podľa potreby

Linecké cesto:

Preosejeme múku, pridáme maslo nakrájané na kúsky a miesime (buď rukami alebo ja som použila šľahač), až kým nedosiahneme konzistenciu posýpky. Vtedy pridáme cukor, žĺtka a štipku soli. Keď je cesto husté domiesime ešte rukami do hladkej hmoty. Ak by bolo príliš suché, pridáme vodu. Zabalíme do sáčika a uložíme na hodinu do chladničky.

Piškótové cesto:

Roztopíme si čokoládu a necháme vychladnúť na vlažno.
V miske vyšľaháme žĺtka s 2 lyžicami horúcej vody a 40g cukru až kým zmes nenarastie a nevybledne. Pridáme čokoládu a dobre premiešame. Následne do zmesi preosejeme múku s práškom do pečiva. Vyšľaháme bielka s lyžicou citrónovej šťavy a zbytkom cukru (ten pridávame keď sú bielky už napoly vyšľahané) zapracujúc ho jemne, aby nám sneh nespadol.
Tortovú formu si vystelieme papierom na pečenie. Lístkové cesto utľapkáme na dno a steny formy (mne vyšlo na steny dosť nízko, ale to nevadí, keď ho bude piškótové cesto presahovať, je dosť pevné a drží). Cesto poprepichujeme vidličkou, natrieme džemom a vylejeme naň piškótové cesto, posypeme nasekanými vlašskými orechmi a pečieme pri 180°C cca 40 min. Na konci, v prípade, že by vám torta na povrchu príliš tmavla, môžeme ju zakryť alobalom.

pondelok, 14. marca 2011

Univerzálna hubová polievka s cestovinou





Tento recept som nemala v úmysle zverejniť. Totiž ide o tanier nielen improvizovaný, ale i z veľmi jednoduchých surovín, nie je to žiadna kulinárska vychytávka, či exotická pochúťka, mám však pocit, že v našej domácnosti sa postupne stane starou a osvedčenou klasikou. Totiž ja len veľmi zriedka pripravujem niečo dvakrát, musí ma to naozaj osloviť, veď existuje toľko receptov a život je krátky, tak veľa chuti a tak málo času!
A teda ako si sem napriek všetkému našla cestu táto polievočka?
...Raz, keď som mala hladného priateľa na ceste ku mne, chladničku vyrabovanú (dokonca až tak, že som namiesto halušiek, či rezancov použila nalámané špagety), zrodila sa v mojom mozgu myšlienka. Bola chutná a ešte ako! Dovtedy som počúvala apely na jej opätovnú realizáciu, kým som ju včera znovu neuvarila.

K surovinám neuvádzam množstvá, keďže sa zásadne v tomto prípade riadim „okom“

• huby - ja som použila sušené
• mrkva
• zeler
• petržlen koreň
• cibuľa
• polievkovú cestovinu podľa ľubovôle (dokonca i tie špagety sa tam hodili) – ja som dala „mezzi tubetti rigati“ čiže polovičné ryhované rúrky od De Cecco
• olivový olej
• bujón alebo mäsový vývar
• feferónka
• bobkový list
• majorán
• petržlenová vňať čerstvá, či sušená
• vegeta, prípadne soľ

Sušené huby necháme cca 15 min. v teplej vode zmäknúť. Cibuľu nakrájame nadrobno a osmažíme v hrnci na olivovom oleji do sklovita. Pridáme zmäknuté huby a cca 5 min necháme smažiť spolu s cibuľkou. Hodíme mrkvu, zeler a petržlen nakrájané na kolieska a kúsky a chvíľku miešame. Zalejeme horúcou vodou, dochutíme koreninami, (feferónku vhodíme vcelku, aby sa potom dala vybrať), bujónom (alebo ak máme mäsový vývar, čo bol môj prípad, môžeme použiť ten) a necháme variť, kým tvrdá zelenina nezmäkne. Keď je zelenina tesne pred dovarením, vsypeme cestovinu a dovaríme do jej zmäknutia.

nedeľa, 13. marca 2011

Moja indická virtuálna inšpirácia

S Miškou sa "gastrokamarátime" už nejakú tú dobu. Sranda je, že sme sa zoznámili cez môjho priateľa, tiež rodáka z Myjavy, no dodnes sme sa nestretli. Sledujem ju od úplných začiatkov jej kulinárskeho tvorenia a aj keď si blog založila až po mne, poviem vám, jej náskok už nedobehnem. Spustila to zhurta a vložila do toho celú svoju dušu i srdce. Snaží sa všemožne propagovať, dokonca o nej viackrát písali v rôznych slovenských časopisoch. Ja vravím, že raz minimálne napíše knihu. Najnovšie to vyzerá, že sa z nej stane medzinárodná gastrohviezda, nakoľko jej píše už aj pán Židek, ktorému pravdepodobne bude dávať lekcie indickej kuchyne. V Indii by jej mali udeliť minimálne ocenenie rádu indickej zlatej varešky za tak prospešnú propagačnú činnosť v zahraniči. 
 
Dnes som varila jeden z jej receptov. Teraz to možno bude vyzerať, že sme sa s Miškou dohodli nakoľko nedávno písala ona o mne. Nie je to tak, pretože ako môžete vidieť v komentároch pri tomto príspevku, kuriatko som sa chystala pripraviť už dávnejšie. Konečne som sa k tomu dostala a môžem úprimne vyhlásiť, že papaníčko bolo fajnové, páčilo sa aj priateľovi a to je to najpodstatnejšie, mať vedľa seba spokojnú polovičku :-)
Trošku pripomína paprikáš, no najmä sa mi veľmi páčila zmes korenín, ktoré doň idú, stále som mäsko počas prípravy koštovala a myslím, že nabudúce ho skúsim urobiť bez smotany :-) Dnes sa sama seba pýtam prečo som z Miškinho blogu už dávnejšie niečo nevyskúšala...???


utorok, 8. marca 2011

Festa della donna in Italia



     MDŽ v Taliansku je slávené s omnoho väčšou dôležitosťou ako u nás. Možno preto, že v nás evokuje socialistické časy a klince alebo tzv. hrebíčky. Podľa môjho názoru by sme si jednoznačne mali brať príklad z talianov, nakoľko ženy v tento deň nejdú do práce a vyhradia voľno iba pre seba. Keď som dnes telefonovala jednému klientovi do Salerna, bol prekvapený, že neoslavujem a v závere telefonátu mi nezabudol dať inštrukcie, ako by som mala aspoň večer uctiť moje ženstvo a teda jesť, piť, oslavovať... A ja som ho poslúchla :-)
V tejto krajine stúpenkyne nežného pohlavia večer idú von, či už samé na dámsku jazdu alebo s partnermi. Každá dostane žlté kvietky mimózy, ktorá je typická pre MDŽ a nie je vôbec ťažké ju zohnať, nakoľko na vás vykúka úplne zovšadiaľ a pouliční predavači ju núkajú rovnako ako u nás snežienky! 





Mimóza je poslom jari, pretože kvitne práve na začiatku marca. Vtipné je, že si taliani dokonca vymysleli aj jedlo, ktoré evokuje tieto kvietky. Jedným z nich je „mimózové rizoto“. 


Risotto alla mimosa



Pre dve osoby:

• ryža 120 g
• špargľa 200g
• vajce 2ks
• biele víno 1,5 dcl
• jarná cibuľka 1 ks
• parmezán 40g
• rastlinný vývar 0,7 l
• olivový olej
• soľ
• korenie


1. Vajcia uvaríme natvrdo. Špargľu varíme cca 10 – 15 min. Po dovarení odrežeme hlavičky, ktoré použijeme na ozdobenie taniera. Nožičky rozmixujeme. 

2. V panvici na olivovom oleji opražíme najemno nakrájanú cibuľku, pridáme neopláchnutú ryžu a opražíme ju. Keď je  sklovitá, pridáme víno a ryžu dusíme, kým sa víno nevyparí. 

3. Následne pridáme špargľovú kašu a horúci vývar tak, aby bol asi 0,5 cm nad hladinou ryže. Za občasného miešania varíme a podľa potreby pridávame stále horúci vývar až kým nie je ryža uvarená domäkka. 

4. Medzitým si pripravíme uvarené vajíčka tak, že z nich vyrežeme iba žĺtko.
V závere, keď už je ryža mäkká, odstavíme ju a primiešame do nej strúhaný parmezán. 

5. Rizoto naservírujeme na tanier, ozdobíme odloženými hlavičkami špargle. Pripravené žĺtka prepasírujeme cez lis na cesnak rovno do taniera ku špargli a trošku „rozstrapatíme“, aby vyzerali ako kvietky mimózy. Špargľa sa má tváriť ako stopka :-) 

Do tohto rizota by mal ísť ešte aj syr (70g) typický pre región Lazio – stracchino, no keďže v našich končinách ho nedostať, vynechala som ho. V procese prípravy by sme ho mali pridať predtým ako odstavíme ryžu z plameňa, nechať ho za stáleho miešania roztopiť v rizote a až potom odstaviť z plameňa.


♡♡♡


LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...