piatok, 29. októbra 2010

Míľniky

Hostia by sa mali uctievať. Naučila ma to mama. Niežeby sme sa o tom niekedy rozprávali...odpozorovala som to, získala som to ako črtu, charakterovú vlastnosť, ako znak správania. Vždy, keď mám mať hostí, znervózniem. Či už sú ohlásení alebo nie, zmocní sa ma napätie. Čo položím na stôl, čo ponúknem? Veď aj samotné slovo hosť nabáda k aktu pohostenia! Tiež zažívate tú paniku, keď k vám prídu neohlásení hostia? Málokedy kupujem slané snacky, pretože jednak obsahujú veľa tuku a konzervantov a jednak niet nad domácu kuchyňu! Ale tým si prirábam robotu.

Je to ťažké, najmä, keď sa jedná o:

- veľkú skupinu (žijem sama a tak je pre mňa veľká skupina už traja ľudia. Isto si tiež viete predstaviť aký mám asi odhad a skúsenosti). Pri takých vždy tŕpnem, či niekto neodíde hladný.

- náročného hosťa. To je pre mňa taký, ktorý nemôže to a tiež tamto, na to je alergický a z tamtoho sa mu zdvíha žalúdok. Dám vám radu, všeobecne som vybadala u chlapov averziu voči zelenine spracovanej na omáčku, surovej zelenine a hlavne voči kôpru a chrenu! Pri týchto hosťoch musím vždy konzultovať menu a to ja nerada, keďže zbožňujem prekvapovať a nechať hostí hádať čo jedia.

- nenáročného alebo príliš jednoduchého hosťa, ktorý preferuje skôr nazvime to „všeobecne zaužívané jedlá“ (vyprážaný syr s hranolkami, černohorský rezeň s hranolkami, guláš, vepřo-knedlo-zelo, segedínsky), ktoré ja buď odmietam robiť alebo ich jednoducho nie som schopná pripraviť (vzhľadom na obtiažnosť alebo dlhý čas prípravy). Taký hosť moje experimenty neocení a nikdy im neporozumie.

- hosťa bojazlivého. Taký si jedlo najprv starostlivo poprezerá (či tam zrejme nezostalo niečo živé, čo by sa mu spriečilo v papuľke alebo nebodaj v žalúdku), potom dôkladne vyňuchá a pri prvom súste gúľa očami akoby mal v ústach horúci zemiak. Urputne vás presviedča, že mu to chutí, ale vy už viete, že tomuto človeku už variť nebudete.

A preto som nesvoja, keď ma ľudia vychvaľujú pred druhými, vravia, že viem variť. A ja pritom iba experimentujem. Totiž, nikdy neviem ako daný pokus dopadne. Zatiaľ som mala vždy šťastie. Vo varení ma neopúšťa. A aký je recept? Varte s láskou, buďte pritom sústredení (najradšej varím sama a hostí nechávam prísť až keď viem, že bude všetko hotové) a dajte na inštinkt pri množstvách, ingredienciách, konzistenciách, časoch...čiže staré dobré „od oka“ platí.

No ale už príliš odbieham. Hosťa treba pohostiť. Vedia to i v Prešove, i v Trnave, i v Bratislave a teraz aj v Chattanooge. Môj hlavný degustátor, môj inšpirátor, môj najväčší povzbudzovač , môj dodávateľ tovaru, pomocník, najvďačnejší hosť a konzument, ale tiež výborný kuchár a hostiteľ Ondrej sa ženil. A ukázal, že aj on vie, že hosťa si treba uctiť. A ja mám na tento deň krásnu pamiatku:




Také malé hnedé guľaté

Prečo si vždy podvedome vyberiem opekané pred varenými? Prečo nemusím francúzske a ani placky, zato z hranoliek si vždy uchmatnem? Pečené v šupke, v pahrebe...dávajú sa do cesta na chlieb, na bryndzáky, na gnocchi, na mňááám pirohy...A nech nezabudnem lokše!!! To by bol hriech. A tiež do polenty, do šalátov, dokonca aj na pizzu, či do cestovín. Sú sýte a bohaté na škrob.


Zemiaky. Stotisíc spôsobov prípravy a zakaždým iná chuť.


Najradšej ich mám pečené v rúre do chrumkava, posypané syrom. Včera som na večeru zjedla pol plechu. Ospravedlňuje ma, že som mala chudobný obed! Nuž čo. Ľúbim ich!



štvrtok, 28. októbra 2010

Na chrumkavo

Hrianka, opečený chlieb, toast, bruschetta, volajte to ako chcete, pre mňa to bude stále kúsok chrumkavého chlebíka, ktorý milujem! Je to to najjednoduchšie jedlo a predsa je možné ho pripraviť na tisíce spôsobov! V toastovači, na panvici, na grile, zapekaný v rúre...na oleji , na sucho...s nespočetnými variáciami obloženia...na taliansky, či akýkoľvek iný spôsob.

Najradšej mám „nacesnakovanú“ bruschettu obloženú kockami čerstvých paradajok posypaných troškou bazalky, poliatych extra panenským olivovým olejom a vuolá „Bruschetta con pomodori“! Aké jednoduché a pritom neuveriteľne chutné, kto neskúsil, neuverí!

Zo zapekaných je to zasa hrianka obložená plátkom mozzarelly a paradajky, posypaná bazalkou a oreganom, troška soli, pokvapkať olejom a šup s ňou do pece!

Ďalšie variácie sú:

- natretá „paté alle olive“, teda paštétou z olív (myslím, že už je dostať aj u nás)
- „prosciutto crudo e formaggio“ – údená šunka a syr
- „prosciutto cotto, formaggio e pomodori“ – šunka „varená“(obdoba nášho diétneho salámu, ale omnoho chutnejšia), syr a paradajky
- „mozzarella e prosciutto“ – mozzarella a šunka
- „spinaci e mozzarella“ – špenát a mozzarella
- „al salmone“ – s lososom (len tak alebo ako podklad môžeme dať šalát nakrájaný na kúsky )
- „con carciofi sott´olio“ – s artičokami nakladanými v oleji (dostať aj tie)
- s nátierkou podľa vlastného výberu
- so sezónnou zeleninou
- ....fantázii a chutiam sa medze nekladú.

A najlepšie vám budú chutiť pokvapkané extra panenským olivovým olejom! Ja už si bez neho neviem predstaviť žiadnu hrianku.

A teda hrianky. Pripravujem ich zo starého chleba. Keďže sama celý bochník málokedy stihnem zjesť skôr ako mi splesnivie, zvykla som si chlebík odkladať do mrazničky. Väčšinou ho nakrájam krajce a keďže nikdy neviem, či budem večerať doma alebo nie, vyťahujem ho zväčša až tesne pred samotnou prípravou. Hoci tak robím už pekných pár rôčkov, hrianky sa mi na počudovanie stále nezunovali!!! Robila som ich už zo všetkých druhov chlebíka a musím povedať, že chutili výborne z každého. Fakt je, že z tmavého sú trochu tvrdšie. A viete čo je jediná nevýhoda hrianky? Nedá sa s ňou vytrieť ten úžasne chutný olivový olej, ktorý vám nakvapká na tanier, keď si ju ním polievate. Ďalšia moja vášeň – vytieračky :-) ...asi to mám po mame.

No a keď už sme pri tých hriankach, tak vzhľadom na to, že sú také jednoduché a nenáročné na prípravu, môžete ich urobiť aj ako zdravý slaný snack pre nečakanú alebo hoci aj čakanú návštevu. Ja ich robievam bežne ako také rýchle predjedlo, zatiaľčo sa čaká na hlavné a ešte sa nik nesťažoval, práve naopak. Ľudia sú väčšinou prekvapení, čo sa dá z obyčajného chleba nášho každodenného vyčariť. Stačí naň len poukladať čo máte v chladničke (zo zbytkov vyčaríte kulinárske špecialitky, ale to návšteve nehovorte ;-) ) a šup na plech a do rúry. Alebo si najprv chlieb opečiete na panvici, či grile a hostia sa už sami rozhodnú čo si na chlebík naservírujú. A tak dnes večer zasa hrianky!!! Fičím na nich! A zabudla som...sú výborné aj k šalátu! Len tá vytieračka... :-(




LinkWithin

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...